Nenávidený i zbožňovaný Masaryk. Stal sa nielen symbolom štátu, ale aj jeho problémov

„Za sto let možná děti našich dětí svým dětem budou teskně vyprávěti o šedém ránu čtrnáctého září, navěky označeném v kalendáři. To kalné ráno, to si pamatuj, mé dítě.“

Tieto verše napísal v septembri 1937 básnik Jaroslav Seifert a charakterizujú náladu, ktorá v tom čase v spoločnosti zavládla. Nebola to predstieraná pieta, v Československu po smrti Tomáša Garrigua Masaryka skutočne zavládol všeobecný smútok.

Neodišiel v ňom iba bývalý prezident, ale pre mnohých aj symbol štátu a priam otcovská postava. Napokon, keď ho chceli dospelí priblížiť deťom, hovorili o ňom ako o „tatíčkovi“. Kult, ktorý najmä v českej časti štátu vznikol už za jeho života, akoby smrťou ešte viac zosilnel.

A pritom v minulosti toho istého Masaryka veľká časť českej spoločnosti opľúvala a nevedela mu prísť meno.

Útoky na pokračovanie

Pravdou je, že Masaryk sa nikdy nebál postaviť proti väčšinovému názoru. Jedným z najznámejších prípadov bol spor o pravosť dvoch rukopisov - Královodvorského a Zelenohorského, ktorý sa v Čechách rozpútal v 19. storočí.

Rukopis královodvorský, pergamenová listina, ktorá mala pochádzať z 13. storočia, bol objavený v roku 1817. O rok neskôr došlo k objavu Rukopisu zelenohorského, čo bol tiež pergamenový dokument, údajne z 9. storočia.

Pre českých vlastencov to bola obrovská udalosť, získali tak fyzický dôkaz, že čeština je historicky rovnoprávny jazyk s nemčinou. Už krátko po objave oboch dokumentov sa však začalo pochybovať o ich autenticite a tento spor trval desaťročia.

Masaryk sa s nimi prvýkrát stretol ako študent a dospel k presvedčeniu, že nemôžu byť také staré, ako sa tvrdí. Viac sa o ne nezaujímal. Až do roku 1886.

​Po nástupe na pražskú univerzitu, kde mal byť menovaný za profesora, začal vydávať mesačník Athenaeum. Po tom, ako v ňom zverejnil článok významného bohemistu Jana Gebauera, ktorý dokazoval, že oba rukopisy sú falzifikáty vyrobené v 19. storočí, sa stal aj Masaryk terčom nenávistnej kampane a veľká časť českých vlastencov ho označila za vlastizradcu a nemeckého zapredanca.

„Pre mňa bola otázka Rukopisov v prvom rade otázkou mravnou - ak sú podvrhom, musíme sa z toho pred svetom vyznať. Naša hrdosť, naša výchova nesmie spočívať na lži. A potom: ani svoju vlastnú históriu sme nemohli správne poznať, kým sme sa potkýnali o vymyslenú minulosť,“ vysvetľoval to neskôr v knihe Karla Čapka Hovory s TGM.

Konflikt mal preňho napokon nepríjemnú dohru. I keď sa českým vlastencom nepodarilo dosiahnuť, aby Masaryka z univerzity vyhodili, kvôli disciplinárnemu konaniu, ktoré proti nemu zaviedli,

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.