Ako Slovák dobyl Ameriku: Odišiel s dolárom vo vrecku, o ktorý prvú noc prišiel, nakoniec šéfoval banke

Možno to vyznie ako klišé, no je neuveriteľné, aké príbehy píše život. Môže niekto chudobný ako kostolná myš, s vychodenými štyrmi triedami ľudovej školy vystúpiť z lode v Amerike a do pár rokov sa v cudzej krajine stať váženým bankárom a jedným z najbohatších Slovákov svojich čias?

Môže. A história nám to potvrdzuje. 

Podnikateľské začiatky

Michal Bosák, rodák z Okrúhleho pri Svidníku, bol najstaršie z detí Michala Bosáka st. a Anny, rodenej Tokárovej. Vychodil štyri triedy ľudovej školy v blízkej obci Radoma, kde sa naučil čítať, písať a počítať. Keď sedával v škole na zemi, lebo na lavice nemali peniaze, jemu ani nikomu z jeho okolia by nenapadlo, že sa sem raz vráti a kúpi nielen lavice či kachle, ale prispeje aj na opravu školy.

Zatiaľ však bol len chlapcom, ktorého sny a túžby hnali do sveta. Doma nemal žiadne záväzky ani perspektívu na dobrý život, ktorý naňho čakal za veľkou mlákou.

Ako opisuje profesor Martin Bosák v knihe Michal Bosák - americký bankár zo Šariša (ktorú napísal spolu s Rudolfom Bosákom), mladého Michala rodina poslala za vidinou lepšej budúcnosti do Ameriky so slovami: „Nikdy sa neopi, syn môj, staršiemu úctu daj a Boha sa drž.“

​Strýko mu dal navyše do vrecka jeden dolár, dopĺňa Andrea Sivaničová v knihe XIX. kolokvium slovenských, moravských a českých bibliografov, v ktorej sa venuje životu tohto Slováka.

Z Prešova prešiel Bosák vlakom cez Poľsko do Hamburgu, kde nastúpil na loď do Ameriky. Písal sa rok 1886, keď vystúpil v prístave v „krajine splnených snov“. Neskúsený, bez znalosti angličtiny.

Prvá noc vo „veľkom jablku“, New Yorku, zrejme nedopadla podľa jeho predstáv, v nocľahárni Castle Garden prišiel aj o ten spomínaný dolár, ktorý mu pred odchodom dal strýko. Ťažko si dnes možno predstaviť, aké pocity ním zmietali, keď zostal sám v cudzom svete a bez prostriedkov. V každom prípade ho však nezlomili.

Zakotvil v meste Hazleton v Pensylvánii, kde začínal triedením uhlia a neskôr sa stal baníkom. Vďaka svojej šikovnosti a snahe naučiť sa po večeroch čo najrýchlejšie po anglicky si ho nadriadení všimli a

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.