Žena, ktorá predbehla dobu. Odvaha Mileny Jesenskej nezostala bez následkov

Franz Kafka komentoval jej prvé novinové články prirovnaním k Božene Němcovej: „Poznám v češtine iba jedinú hudobnú reč, jazyk Boženy Němcovej, toto tu je síce iná hudba, podobá sa však tej prvej čo do rozhodnosti, vášne, láskavosti, a predovšetkým jasnozrivej inteligencie.“ Kafka sa nemýlil, ako dokazuje obsiahly výber z článkov Mileny Jesenskej, ktorý pred časom vyšiel v českom vydavateľstve Torst.

Ťažké časy s Pollakom

Písať do novín začala vlastne z núdze. Po tom, čo sa spoločne so svojím prvým manželom Ernstom Pollakom, o desať rokov starším židovským literátom, ocitli v povojnovej Viedni na mizine. Pre mladučkú Milenu to nebolo prvé drsné stretnutie s realitou.

Pražská rodáčka sa v šestnástich rokoch musela vyrovnať so smrťou matky a následne s komplikovaným vzťahom so svojím autoritatívnym otcom, váženým stomatológom a univerzitným profesorom Janom Jesenským. Hoci na jeho prianie absolvovala niekoľko semestrov medicíny, oveľa lepšie sa cítila v pražskej kaviarni Acro, kde sa stretávala s intelektuálnou bohémou tých čias: Maxom Brodom (spisovateľom, ktorý výrazne prispel k celosvetovej sláve Franza Kafku) či Franzom Werzelom. Tam sa spoznala aj s Pollakom, do ktorého sa bláznivo zaľúbila. 

​Jesenský podnikol všetko, aby svojej vzdorovitej a vášnivej dcére v jeho očiach nerovný vzťah vyhovoril, dokonca ju nechal hospitalizovať v psychiatrickom sanatóriu. Ale márne. So svadbou nakoniec súhlasil pod podmienkou, že sa novomanželia presťahujú do Viedne, aby mu v Prahe nerobili hanbu.

V metropole rozpadajúcej sa monarchie však dvadsaťdvaročnú Milenu čakalo všetko iné ako idyla: manžel ju vraj nechal hneď na stanici samu a odišiel za milenkou.

K citovým problémom sa čoskoro pridali aj existenčné. Povojnová bieda bola vo Viedni oveľa hrozivejšia a trvalejšia než v Prahe. Hyperinflácia ožobračila stredné vrstvy závislé od platu, teda aj bankového úradníka Pollaka.

Zápach kyslej kapusty

Milena sa veľmi ťažko pretĺkala tiež preto, že nehovorila dobre po nemecky. Učila češtinu, nosila kufre na stanici a začala publikovať v pražskom denníku Tribúna, ktorý viedol mladý žurnalista Ferdinand Peroutka.

Jej črty a reportáže zo schudobnenej Viedne vynikali schopnosťou zachytiť vtedajšiu biedu bezprostredne a všetkými zmyslami: „Ak je niečo vo Viedni, čoho sa bojím, je to ten zatuchnutý zápach kyslej kapusty, ktorý čpie z každého domu, z každej ulice už tretiu zimu ako jedovatý výpar ľudskej biedy. Tie kusy špinavej kapusty, ktoré plávajú zavarené vo vode a ktoré sa predkladajú vo všetkých verejných kuchyniach, nemocniciach a práve tak v domácnostiach

Nenechajte sa obmedzovať

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.