Génius maľby Ladislav Mednyánszky: Aby sa v nej zdokonalil, odišiel dobrovoľne na front

Smerovanie nálady, ja len to vidím vo všetkom. To hľadám vo farbách, ako aj v líniách, v kvalite vzduchu, ako aj vo vôni rastlín, v pôsobení vyčerpávajúceho tepla, ako aj zimy.

Ladislav Mednyánszky patril k maliarom, ktorí hľadali – a nachádzali – dokonalú krásu v tom najpominuteľnejšom: v čerešni tesne pred rozpukom, v mrakov a tieňoch pred búrkou. Jeho denníky z frontov prvej svetovej vojny okrem opisov bojov obsahuje aj takéto zápisky: „Pozdĺž doliny bolo vidno biele domy a veže dvoch dedín pomedzi oranžové, červené a zelené koruny stromov. Dlho sme pozorovali tento ohromujúco nádherný a úžasný obraz.“

Mal však aj svoju živelnú stránku: na plátno často nanášal hrdzavo-červenú farbou zrazenej krvi, ktorá podľa slov kurátorky Zsófi e Kiss-Szemán „vyvoláva pocit pudovosti a agresivity, vášní, ktorými sa umelec zaoberal v rámci teórie farieb a s ktorými sa ustavične vyrovnával vo svojom živote i diele.“ Niektorí dokonca tvrdia, že každá farba jeho obrazu značila rôznu intenzitu sexuálneho zážitku, o ktorých si viedol detailné denníkové záznamy. Isté je jedno.

Bez nasledovania svojich najhlbších vášní by život tohto nadaného muža vyzeral inak.

Z Beckova do Paríža

Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove do rodiny baróna. Na svet prišiel predčasne, čo sa podpísalo pod jeho celoživotnú chorľavosť. Odmietal ju však brať na vedomie a fyzické útrapy notoricky podceňoval.

​Režisér Vladimír Štric, ktorý o Mednyánszkom nakrútil dokument, pre denník SME poznamenal: „Keď povedal, že ho pobolieva hlava, mal neznesiteľné bolesti, a keď sa sťažoval, že mu je trošku zima, bol už zrejme na pokraji zamrznutia.“ Vlastné utrpenie preňho bolo podľa Štrica najmä odrazovým mostíkom k úvahám nad tým všeobecným, ľudským: a vyrovnať sa s ním mu pomáhal aj budhizmus.

Zsófi a Kiss-Szemán ho opisuje ako mimoriadne komplikovanú osobnosť – citlivú, chápavú a sociálne založenú, a zároveň sarkastickú a cynickú. „Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi.“ Dokonca vraj rád chodieval – a vždy pešo – na miesta, kde mohol vidieť stopy po povodniach a zemetraseniach. A práve v umení mohol dať priechod obom svojim polohám.

​Jeho smerovanie bolo zjavné už od detstva: kresliť sa naučil skôr ako rozprávať, rodičia mu preto už odmala najímali súkromných učiteľov. Patril k nim aj významný viedenský maliar Thomas Ender, ktorému 13 – 14-ročný Mednyánszky posielal na korektúry kresby vytvorené podľa kópií antických sôch. V tom čase už rodina žila v kaštieli v Strážkach na Spiši, kam sa presťahovali po smrti starého otca.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.