Génius maľby Ladislav Mednyánszky: Aby sa v nej zdokonalil, odišiel dobrovoľne na front

Smerovanie nálady, ja len to vidím vo všetkom. To hľadám vo farbách, ako aj v líniách, v kvalite vzduchu, ako aj vo vôni rastlín, v pôsobení vyčerpávajúceho tepla, ako aj zimy.

Ladislav Mednyánszky patril k maliarom, ktorí hľadali – a nachádzali – dokonalú krásu v tom najpominuteľnejšom: v čerešni tesne pred rozpukom, v mrakov a tieňoch pred búrkou. Jeho denníky z frontov prvej svetovej vojny okrem opisov bojov obsahuje aj takéto zápisky: „Pozdĺž doliny bolo vidno biele domy a veže dvoch dedín pomedzi oranžové, červené a zelené koruny stromov. Dlho sme pozorovali tento ohromujúco nádherný a úžasný obraz.“

Mal však aj svoju živelnú stránku: na plátno často nanášal hrdzavo-červenú farbou zrazenej krvi, ktorá podľa slov kurátorky Zsófi e Kiss-Szemán „vyvoláva pocit pudovosti a agresivity, vášní, ktorými sa umelec zaoberal v rámci teórie farieb a s ktorými sa ustavične vyrovnával vo svojom živote i diele.“ Niektorí dokonca tvrdia, že každá farba jeho obrazu značila rôznu intenzitu sexuálneho zážitku, o ktorých si viedol detailné denníkové záznamy. Isté je jedno.

Bez nasledovania svojich najhlbších vášní by život tohto nadaného muža vyzeral inak.

Z Beckova do Paríža

Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove do rodiny baróna. Na svet prišiel predčasne, čo sa podpísalo pod jeho celoživotnú chorľavosť. Odmietal ju však brať na vedomie a fyzické útrapy notoricky podceňoval.

​Režisér Vladimír Štric, ktorý o Mednyánszkom nakrútil dokument, pre denník SME poznamenal: „Keď povedal, že ho pobolieva hlava, mal neznesiteľné bolesti, a keď sa sťažoval, že mu je trošku zima, bol už zrejme na pokraji zamrznutia.“ Vlastné utrpenie preňho bolo podľa Štrica najmä odrazovým mostíkom k úvahám nad tým všeobecným, ľudským: a vyrovnať sa s ním mu pomáhal aj budhizmus.

Zsófi a Kiss-Szemán ho opisuje ako mimoriadne komplikovanú osobnosť – citlivú, chápavú a sociálne založenú, a zároveň sarkastickú a cynickú. „Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi.“ Dokonca vraj rád chodieval – a vždy pešo – na miesta, kde mohol vidieť stopy po povodniach a zemetraseniach. A práve v umení mohol dať priechod obom svojim polohám.

​Jeho smerovanie bolo zjavné už od detstva: kresliť sa naučil skôr ako rozprávať, rodičia mu preto už odmala najímali súkromných učiteľov. Patril k nim aj významný viedenský maliar Thomas Ender, ktorému 13 – 14-ročný Mednyánszky posielal na korektúry kresby vytvorené podľa kópií antických sôch. V tom čase už rodina žila v kaštieli v Strážkach na Spiši, kam sa presťahovali po smrti starého otca.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.