Málokto pre našu krajinu urobil viac. Založil Ekonomickú univerzitu, zachránil Povstanie i hospodársku úroveň Slovenska za druhej svetovej vojny. Nenamočil sa pritom ani s ľudákmi, ani s komunistami. Gestapo aj ŠtB mu túto čestnosť vrchovate spočítali.
„Som posledným československým ministrom obchodu, slobodomurár, manželka je Češka a evanjelička a napokon som socialistického presvedčenia.“ Takto zareagoval Imrich Karvaš v apríli 1939 na ponuku Jozefa Tisa, aby sa stal prvým guvernérom Slovenskej národnej banky.
Budúceho prezidenta vojnového slovenského štátu tým neodradil. Dobre vedel, že ťažká doba potrebuje nielen posluhovačov, ale aj špičkových expertov. Rovnako ako 36-ročný profesor a otec troch detí dobre vedel, že prijatím tejto ponuky síce dostáva šancu pomôcť Slovensku, no zároveň vstupuje do smrteľne nebezpečnej zóny. Nemýlil sa.
Chudobný chlapec so strmou kariérou
Hoci Imrich Karvaš nikdy nevstúpil do komunistickej (ani žiadnej inej) strany, silné sociálne cítenie ho sprevádzalo od detstva. Veta, ktorú napísal v predhovore k svojmu najznámejšiemu dielu Základy hospodárskej vedy, nebola v jeho prípade klišé, ale životné motto: „Hodnota jednotlivca z hľadiska spoločnosti je určená mierou, v akej prispieva nie k vlastnému, ale k všeobecnému blahobytu celku.“
Narodil sa 25. februára 1903 vo Varšanoch (dnešné Kalinčiakovo v okrese Levice) do rodiny notára. Pochádzal zo siedmich detí, dvaja bratia však už v mladom veku umreli na tuberkulózu. Predčasne zomrel aj jeho otec, čo rodinu uvrhlo do ťažkej sociálnej situácie.
Keď mal Imrich sedem rokov, presťahovali sa do Holíča. Študoval na gymnáziu v neďalekej Skalici – zoznámil sa tu okrem iného s Vladimírom Clementisom – a po maturite nastúpil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského.
Pre skromné pomery rodiny si na štúdium od začiatku privyrábal: doučoval spolužiakov a vypomáhal ako vedecká sila na fakulte. Našťastie, ako jeden z najtalentovanejších študentov univerzity mal na to schopností dosť.
Jeho kvality ešte viac vyniknú po štátniciach. Kariéra Imricha Karvaša sa rozbieha na niekoľko smerov a v každom dosahuje závratnú rýchlosť. Z asistenta na právnickej fakulte sa v priebehu trinástich rokov vypracuje na profesora, popri tom obieha európske univerzity: národohospodárske problémy spoznáva v Paríži a Štrasburgu, vzdeláva sa tiež v Berlíne a Londýne.
Karta sa neskôr otáča a tridsiatnik Karvaš na pozvanie Stanfordskej univerzity absolvuje prednáškové turné v Spojených štátoch. Neskôr prednáša aj v mnohých európskych inštitúciách vrátane Sorbonny. Ne...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.