Slovenský Don Quijote: Majerník radšej hladoval, než by sa nechal odtrhnúť od maľovania

„Cyprián Majerník/hosť tejto Zeme rozčarovaný/prečo si odišiel/keď máj sa rozžal/v kalendári doby a všetci tvoji bratia/zdvihli hlavy/do čistého vzduchu nádejí/odhodlaní/striehnuť lono hliny/aby nikdy viacej/nevyvrhlo/Hitlera,“ napísal v roku 1946 jeho priateľ básnik Ján Kostra.

Nebol to len on, koho šokovala samovražda uznávaného maliara. Prišla nečakane, iba pár týždňov po svadbe s Karlou Patočkovou, jeho dlhoročnou domácou a družkou, v čase, keď Československo oslavovalo koniec vojny. Na Majerníka však práve v časoch plných nádeje a radosti doľahol vlastný osud.

Trpel vtedy neliečiteľnou sklerózou multiplex, ktorá čoraz intenzívnejšie naberala na svojej sile. Pravdepodobne nezniesol prízrak blížiaceho sa ochrnutia a vyskočil z okna svojho bytu.

Z Kostolian do sveta

Majerníkov život bol krátky, ale o to intenzívnejší. Narodil sa 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch v rodine roľníka, chodil do ľudovej školy v Kostoľanoch a do meštianskej školy v Pezinku. Skúšku zložil na Štátnej strednej hospodárskej škole v Košiciach.

​Omnoho významnejšie bolo jeho štúdium na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave, kde sa zoznámil s Kolomanom Sokolom a Jánom Želibským. Mal iba 17 rokov, keď začal študovať na pražskej Akadémii umení.

„Veľmi rýchlo vyletel. Už na škole si ho začali vážiť a prisľúbili mu štipendium. Nakoniec ho, bohužiaľ, nedostal,“ tvrdí historička umenia Zsofia Kiss-Szemán.

Do Paríža predsa len vycestoval. Strávil tam posledné týždne roku 1931, celú zimu a jar nasledujúceho roku. Vo svete vrcholila hospodárska kríza a Majerník posielal domov zúfalé listy s prosbami o pomoc. Priatelia mu radili, aby sa okamžite vrátil domov, tak ako to urobili mnohí jeho priatelia, vrátane Kolomana Sokola. Majerník si však nedal povedať. V Paríži hladoval a počas zimy schudol neuveriteľných jedenásť kilogramov.

Majerníkov autoportrét z roku 1932.
Zdroj: webumenia.sk/dielo/SVK

​„Išiel tam študovať a na jedlo mu nezostávali peniaze. Ale, samozrejme, nebol to ojedinelý prípad. Mnohí, aj neskôr veľmi úspešní umelci, vo svete hladovali,“ doplnila historička umenia.

Z francúzskej metropoly písal listy svojim priateľom a zúfalo lamentoval nad nedostatkom peňazí. Ľudmila Peterajová, ktorá ako prvá napísala jeho životopis, zhromaždila súkromnú korešpondenciu, v ktorej mu priatelia vyčítajú pomalosť, ťarbavosť a nepraktickosť. No možno išlo iba o absolútnu sústredenosť na prácu. Majerník zrejme radšej hladoval, akoby sa nechal odtrhnúť od maľovania.

V tomto období vznikali jeho groteskné, cirkusové diela, inšpirované drsným životom nočného Paríža. Mnohé sú na hranici obscénnosti až vulgárnosti. Výrazne sa inšpiroval tvorbou maliara Marca Chagalla.

„Diela boli veselé, ale iba na prvý pohľad. Ani Kankán nie je iba o povrchnej radosti a Majerník citlivo vnímal aj druhú stránku. Vedel, čo sa deje v zákulisí, tanečnice boli osamelé a bezbranné. Aj jeho šašovia či komedianti boli väčšinou smutní samotári,“ vysvetľuje Kiss-Szemán.

V druhej polovici roku 1932 bol už naspäť v Prahe.

Dievča na bielom koni. Cyprián Majerník sa výrazne inšpiroval Marcom Chagallom.
Zdroj: Wikimedia Commons

​„Majerníkova kariéra sa po návrate do Československa definitívne rozbehla. Bol aktívny v spolkoch, vystavoval a zúčastňoval sa na umeleckom dianí.“

Jeho finančné suchoty však pokračovali, nedarilo sa mu predávať obrazy, neplatil nájomné a skončil na ulici. Nestačili mu až ani pôžičky od Spolku slovenských umelcov ani od priateľov. Umelecky sa mu však darilo, jeho výstavy vzbudzujú živé ohlasy a výtvarné kruhy rozhodne k nemu neboli ľahostajné.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.