Život mu zachránili ženské šaty. Radlinský chcel Slovensko pozdvihnúť po všetkých stránkach

Na svet prišiel predčasne. A to o rovné dva mesiace, čo v roku 1817, dávno pred vznikom prvého inkubátora, malo úplne inú váhu. Andrejovi Radlinskému túto skutočnosť celoživotne nepripomínal len mimoriadne útly vzrast, ale aj jeho okolie.

V životopisnom románe o ňom to spisovateľ Jozef Repko priblížil aj takto. „Naplnia sa osudové predpovede, aké žiačik občas počúval? (…) Takých, drobulinkých, cintľavých a na dôvažok veľmi múdrych, si Pán najskôr privoláva medzi svojich anjeličkov. Neraz i mamke vykĺzol povzdych nad chlapčiatkom v horúčke: Oj, Ondriško, dbaj väčšmi o seba, nedopusť, aby som ťa musela pochovávať!“

Aby však nevznikol mylný dojem. Andrej Radlinský bol všetko iné, len nie prototyp ustráchaného a chudorľavého muža. Naopak – bol smelý, odvážny, skôr prudký. A hoci bol hlboko duchovne založený, v oblakoch rozhodne nelietal. Stretával sa s najvplyvnejšími mužmi tých čias a zjavne na nich dokázal spraviť dojem. Vzácnym mixom prirodzenej otvorenosti a diplomatického taktu a, samozrejme, inteligenciou.​

Mladé štiavnické roky

Andrej Radlinský sa narodil do uvedomelej oravskej rodiny. Matka bola neterou Antona Bernoláka, otec robil richtára v Dolnom Kubíne. Tak ako jeho strýko, aj mladý Andrej sa rozhodne pre kňazskú cestu. A zároveň intenzívne študuje na najvýznamnejších univerzitách tých čias, okrem iného na viedenskom Pázmáneu: filozofiu, teológiu, jazykovedu, ako aj spoločenskovedné a exaktné predmety.

​Ako 24-ročný získava doktorát z filozofie v Pešti a zároveň je vysvätený za kňaza. Obe svoje polohy pritom berie od začiatku veľmi vážne: vášeň pre „svetskú“ vedu i pastoračné poslanie.

Jeho prvým pôsobiskom sa stáva Budín, neskôr Štefultov, Zlaté Moravce a napokon v roku 1843 na šesť rokov zakotví v Banskej Štiavnici, kde naplno rozbalí svoje národnobuditeľské aktivity. Zakladá sporiteľne, sociálne spolky, dokonca prvé slovenské divadlo. Preslávi sa ako nadaný kazateľ a rečník, pričom jeho charizmu a vplyv dokazuje i fakt, že do svojich spolkov triezvosti sa mu tu podarí naverbovať až tritisíc členov. Aspoň toľko sa ich spomína v dokumentárnom filme Andrej Radlinský z dielne RTVS.

Púšťa sa tiež do vydavateľskej činnosti a zúčastňuje sa na veľkom zápase tých čias: o podobu spisovnej slovenčiny. V Banskej Štiavnici ho zasiahnu aj revolučné roky 1848 – 1849, keď sa národovci po boku Viedne púšťajú do boja s Maďarmi. Radlinský si (nielen) v kazateľnici nedáva servítku pred ústa, a tak sa veľmi skoro dostáva do nepriazne maďarskej vrchnosti. A to až natoľko, že v roku 1849 rozhodnú o jeho fyzickej likvidácii – ako v onom dokumente spomína Ivan Šulík, riaditeľ Spolku svätého Vojtecha.

Kňaz v sukni a vo vlniaku

Chrámová loď banskoštiavnického Kostola svätej Kataríny je na všedný podvečer pôstneho obdobia nezvyčajne preplnená. Kostolník Ignác Murgaš načúva so zatajeným dychom. Obáva sa každej nasledujúcej vety kazateľa. Vie, akú mienku má Andrej Radlinský o uhorskej revolúcii a ako ju neváha nahlas vysloviť. Tentoraz však napodiv dokončí kázeň bez obávaných viet. V skutočnosti si tým však nijako nepomôže. Košútovi vojaci už v tej chvíli hliadkujú za múrmi kostola, a to s jediným cieľom: zastreliť alebo obesiť odbojného Radlinského.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.