Zakázaná láska básnika z kláštora: Zachránil ju pred istou smrťou, čo urobil potom, cítila ako zradu

On bol františkánsky mních, ona Židovka. Ich vzťah však nečelil len jeho celibátu, ale aj dobe. A obe mu vtisli fatálnu pečať. V oficiálnych životopisoch čítankového básnika sa o ňom nedozviete nič. Odtajnila ho až jedna z dvoch žien, ktorá z toho vzťahu vzišla: spisovateľka Denisa Fulmeková.

Knieža básnikov, utajený mních či básnik uštipnutý slobodou. Aj takéto, dnes by sme povedali sexi, prívlastky si Rudolf Dilong vyslúžil od literárnej kritiky. O charizme najvýznamnejšieho predstaviteľa katolíckej moderny niet pochýb: prenikavé oči a súmerná tvár na pozadí mníšskeho habitu, k tomu bohémska nátura a posadnutosť poéziou.

„Je umelcom, ktorý sa bude pre svoje verše súžiť do úmoru,“ píše o ňom Denisa Fulmeková vo svojej knihe Konvália. Zakázaná láska Rudolfa Dilonga. „Bolesť je jeho paralelným dýchaním a pocit smútku a nepochopenia bude jeho daňou za talent a osudovou črtou jeho povahy. Aj keď naňho budú spomínať ako na podmanivého búrliváka či družného spoločníka, ktorý je prirodzenou dušou každej spoločnosti, i tak mu ako najtesnejšie družky prischnú samota a odlúčenosť.“

Na druhej strane zemegule bude pritom až do konca jeho života žiť žena, previazaná s ním osudovým putom: spoločnou dcérou Dagmar. Tou ženou je Vali Reiszová, stará mama Denisy Fulmekovej. Neskôr sa jej priezvisko zmení na Krivdovú, no pre Rudolfa Dilonga zostane už navždy... Konváliou.

Fatálne očarenie

Malacky, rok 1936. V hostinci Bersón sa koná beseda s dvomi známymi spisovateľmi. Prichádza naň aj devätnásťročná Valéria, milovníčka umenia a poézie. Najprv vystupuje malacký rodák Ľudo Zúbek a po ňom sa pred publikum postaví Rudolf Dilong: v tom čase už slávny básnik a tiež kňaz a rehoľník, aktuálne pôsobiaci v miestnom františkánskom kláštore.

​Jeho vzhľad, oduševnená poézia i pôsobivý patetický prednes vnímavú a temperamentnú Vali doslova uchvátia. No hoci sa im na okamih stretnú pohľady, to, čo sa udeje krátko po skončení akcie, ju predsa len vyvedie z miery. „Slečna, máte rada poéziu?“ Otázka, ktorá ju zastaví tesne pred odchodom, vyjde totiž z Dilongových pier... Navyše, františkán nečakane prechádza od teórie k praxi: vyzve ju, aby sa za ním zastavila, že jej dá nejaké svoje zbierky básní.

A Valéria Reiszová, milované dieťa majiteľov jedného z malackých hostincov a „najkrajšie dievča v meste“, zaklope na dvere kláštora už na druhý deň.

Dilong má v tom čase už takmer Kristove roky a za sebou 17-ročný pobyt v reholi. Vo svojich básňach sa nikdy netajil tým, že mu dal Boh do vienka mimoriadnu vnímavosť voči ženskej kráse, no to, čo sa rodí medzi ním a ešte len násťročnou Vali, určite nie je len o fyzickom očarení. Isté je, že ich „literárne“ schôdzky za bránami kláštora sa nebadane premieňajú na otvorene ľúbostné a v istej chvíli definitívne stratia aj svoj platonický rozmer...

Vali Reiszová približne v čase, keď sa zoznámila s Rudolfom Dilongom.
Zdroj: archív vydavateľstva Slovart

Veľká a väčšia dráma

Prirodzene, ich vzťah v malomeste ako Malacky nie je možné utajiť. No kým Valikin otec v ňom dcére nebráni a chápe ho osudovo (mama jej v roku 1938 zomiera na cukrovku), Dilongova najbližšia „rodina“, teda cirkev, to, vníma, pochopiteľne, inak. Preložia ho preto do kláštora v Hlohovci, na čo on zareaguje tým, že si za peniaze získané v literárnej súťaži kúpi motorku. Aby mohol ľahšie prekonávať vzdialenosť, čo ho po novom delí od jeho milej. Po sľube čistoty tak Dilong prekročí aj sľub chudoby, keďže podľa rehoľných pravidiel by mal každý hmotný dar odovzdať kláštoru.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.