Nepohodlný pre každý režim: Priekopník modernej slovenskej architektúry zmizol bez stopy

Friedrich Weinwurm sa raz určite dostane na filmové plátno. Predurčuje ho k tomu prakticky všetko. Dielo, osobnosť, tragický osud. Našu krajinu zastaval dovtedy nevídanou krásou a svojou architektúrou reálne menil Slovensko na lepšie miesto pre život.

„Jeho konanie, rovnako ako dielo, sú obrazom jedinečného obdobia európskych dejín, ktoré tak môžeme aj vďaka nemu lepšie spoznať a snáď i pochopiť,“ komentuje historička architektúry Henrieta Moravčíková, ktorá sa pred rokmi podujala na detektívnu prácu: poskladať Weinwurmov životný príbeh.

Ľahké to nebolo. Okrem stavieb, výkresov a pasov po ňom totiž zostalo bezmála len kreslo, lampa a pár spomienok súčasníkov.

Koniec starých časov

Narodil sa 30. augusta 1885 v Borskom Mikuláši do židovskej a nemecky hovoriacej rodiny. Už ako mladý mal nepokojného ducha a štúdium zjavne nepatrilo medzi jeho záľuby. Medzi štvorkami na maturitnom vysvedčení uňho svietili len výborné známky z nemčiny, filozofie a kreslenia.

​Nadania a sebavedomia mal však dosť na to, aby sa ako vôbec prvý Slovák dostal na jednu z najprestížnejších architektonických škôl tých čias: Kráľovskú vysokú školu technickú v Berlíne. Vo významnej metropole nemeckého cisárstva to v období takzvanej Belle Époque vrelo.

„V jeho búrlivej atmosfére sa miešalo opojenie z hospodárskych úspechov krajiny, nástojčivá túžba po nových umeleckých formách aj prejavy prebúdzajúceho sa sociálneho hnutia,“ približuje Henrieta Moravčíková, autorka Weinwurmovej rozsiahlej monografie.

A architektúra nezostávala bokom. V mníchovskom ateliéri Petra Behrensa, jedného z akcelerátorov vtedajších zmien, sa striedali budúce legendy európskej avantgardy: Walter Gropius, Ludwig Mies van der Rohe či Le Corbusier. Friedrich Weinwurm po šiestich semestroch Mníchov napriek tomu vymenil za Drážďany. O dôvodoch sa môžeme len dohadovať, podľa Henriety Moravčíkovej ho však určite pritiahol aj tunajší architekt Heinrich Tessenow, ktorý práve v tom čase realizoval záhradné mesto Hellerau. Nevídaný projekt, ktorý v sebe spájal dobové predstavy o novej architektúre a urbanizme s túžbou po novom spoločenskom usporiadaní.

​Starý svet monarchií dožíval a k zrodu toho nového túžili prispieť aj architekti. Namiesto postupnej premeny však došlo k erupcii. Vypukla prvá svetová vojna a všeobecná mobilizácia zasiahla aj Friedricha Weinwurma.

Mal 29 rokov, keď vymieňal pokrokový architektonický ateliér v Budapešti za jeden z najťažších bojových frontov. Zastihlo ho šťastie v nešťastí. Utrpel vážne zranenie hlavy, ktoré si vyžiadalo drastický zákrok: takzvanú trepanáciu, čo nebolo nič iné ako vyvŕtanie diery do lebky.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.