Búrlivák Mňačko: Z viery v komunizmus rýchlo vytriezvel, vysokého funkcionára aj sfackoval

Nikto si za totality nedovolil väčšie drzosti. A pred nikým sa papaláši väčšmi netriasli. Jeho život sprevádzali veľké gestá a dramatické obraty, no nemenej blízka mu bola radikálna sebakritickosť a pokora. Nikto svoju komunistickú minulosť neodčinil väčšmi ako on. A nikto sa za ňu necítil väčšmi vinný.

Prirovnávali ho k Ernestovi Hemingwayovi, Alexandrovi Solženicynovi či „zúrivému“ reportérovi Egonovi Erwinovi Kischovi. Nečudo. Svojimi textami ako prvý odhalil špinavé útroby československej totality a vytiahol z nich na svetlo šokujúce príbehy jej obetí a vinníkov. Za nespravodlivo stíhaných pritom nebojoval len perom.

„Zháňal dôkazy a svedkov pre súdy, presviedčal zodpovedných činiteľov po dedinách a mestách a viem o prípadoch, keď skutočne dosiahol zmenu tvrdých rozsudkov, ba dokonca zrušenie trestu smrti,“ napísala o ňom pre HN dnes už zosnulá novinárka a prekladateľka Agneša Kalinová.

Mňačko bol aj podľa jej slov nielen bojovník, ale i búrlivák: „Hnal sa životom s hlučným smiechom a tak trocha hlava-nehlava, ako veľká voda.“ Od útlej mladosti až po náhlu smrť.

Červené roky

Narodil sa síce na Morave, no vyrastal v Martine a vždy sa pokladal za Slováka. A hoci bol nadaný, nedokončil gymnázium a na prianie rodičov sa vyučil za predavača v drogérii. Mladého Laca však i tak viac ako štúdiá zaujímal život sám a citlivo vnímal nespravodlivé sociálne rozdiely navôkol.

​„Vyrastal v robotníckej kolónii a div nie s materinským mliekom nasával ,boj‘ robotníkov o lepší život,“ povedal pre HN Jozef Leikert, tvorca autobiografickej knihy Taký bol Mňačko, a dodal, že už v mladosti mali naňho vplyv v tom čase populárne (no ešte zakazované) komunistické myšlienky.

Po rozpade 1. ČSR a vzniku Hitlerom nanúteného slovenského štátu 19-ročný Mňačko podniká svoj prvý radikálny krok: pokúsi sa utiecť do Sovietskeho zväzu. Prvý raz ho zadržia Maďari a vrátia späť, druhý raz ho chytia opäť a na dva roky uväznia v nemeckom koncentračnom tábore.

Po návrate sa ešte stihne pridať k partizánskemu hnutiu, kde v ňom dozrie presvedčenie, že komunizmus je jediná možná obrana voči nacizmu. Utŕži ťažké zranenie, no na bojiskách sa zároveň spozná s viacerými budúcimi komunistickými špičkami.

Aj to bol podľa názoru pamätníkov jeden z dôvodov, prečo sa až do roku 1969 Mňačkovi tolerovali aj výstupy, za ktoré by iní zaručene skončili v base. Avšak nepredbiehajme...

Mňačko odštartoval svoju reportérsku dráhu v komunistickom Rudom práve.
Mňačko odštartoval svoju reportérsku dráhu v komunistickom Rudom práve.
Zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

​Vojna sa konečne končí a Ladislav Mňačko už ako člen KSČ nastupuje na reportérsku dráhu: štartuje v komunistickom Rudom práve, v roku 1948 sa stáva dopisovateľom z Palestíny a neskôr ako prominentný novinár zakotví v Pravde. Je pohotový, odvážny a zvyčajne sa ocitá tam, kde ide do tuhého.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.