Búrlivák Mňačko: Z viery v komunizmus rýchlo vytriezvel, vysokého funkcionára aj sfackoval

Nikto si za totality nedovolil väčšie drzosti. A pred nikým sa papaláši väčšmi netriasli. Jeho život sprevádzali veľké gestá a dramatické obraty, no nemenej blízka mu bola radikálna sebakritickosť a pokora. Nikto svoju komunistickú minulosť neodčinil väčšmi ako on. A nikto sa za ňu necítil väčšmi vinný.

Prirovnávali ho k Ernestovi Hemingwayovi, Alexandrovi Solženicynovi či „zúrivému“ reportérovi Egonovi Erwinovi Kischovi. Nečudo. Svojimi textami ako prvý odhalil špinavé útroby československej totality a vytiahol z nich na svetlo šokujúce príbehy jej obetí a vinníkov. Za nespravodlivo stíhaných pritom nebojoval len perom.

„Zháňal dôkazy a svedkov pre súdy, presviedčal zodpovedných činiteľov po dedinách a mestách a viem o prípadoch, keď skutočne dosiahol zmenu tvrdých rozsudkov, ba dokonca zrušenie trestu smrti,“ napísala o ňom pre HN dnes už zosnulá novinárka a prekladateľka Agneša Kalinová.

Mňačko bol aj podľa jej slov nielen bojovník, ale i búrlivák: „Hnal sa životom s hlučným smiechom a tak trocha hlava-nehlava, ako veľká voda.“ Od útlej mladosti až po náhlu smrť.

Červené roky

Narodil sa síce na Morave, no vyrastal v Martine a vždy sa pokladal za Slováka. A hoci bol nadaný, nedokončil gymnázium a na prianie rodičov sa vyučil za predavača v drogérii. Mladého Laca však i tak viac ako štúdiá zaujímal život sám a citlivo vnímal nespravodlivé sociálne rozdiely navôkol.

​„Vyrastal v robotníckej kolónii a div nie s materinským mliekom nasával ,boj‘ robotníkov o lepší život,“ povedal pre HN Jozef Leikert, tvorca autobiografickej knihy Taký bol Mňačko, a dodal, že už v mladosti mali naňho vplyv v tom čase populárne (no ešte zakazované) komunistické myšlienky.

Po rozpade 1. ČSR a vzniku Hitlerom nanúteného slovenského štátu 19-ročný Mňačko podniká svoj prvý radikálny krok: pokúsi sa utiecť do Sovietskeho zväzu. Prvý raz ho zadržia Maďari a vrátia späť, druhý raz ho chytia opäť a na dva roky uväznia v nemeckom koncentračnom tábore.

Po návrate sa ešte stihne pridať k partizánskemu hnutiu, kde v ňom dozrie presvedčenie, že komunizmus je jediná možná obrana voči nacizmu. Utŕži ťažké zranenie, no na bojiskách sa zároveň spozná s viacerými budúcimi komunistickými špičkami.

Aj to bol podľa názoru pamätníkov jeden z dôvodov, prečo sa až do roku 1969 Mňačkovi tolerovali aj výstupy, za ktoré by iní zaručene skončili v base. Avšak nepredbiehajme...

Mňačko odštartoval svoju reportérsku dráhu v komunistickom Rudom práve.
Mňačko odštartoval svoju reportérsku dráhu v komunistickom Rudom práve.
Zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

​Vojna sa konečne končí a Ladislav Mňačko už ako člen KSČ nastupuje na reportérsku dráhu: štartuje v komunistickom Rudom práve, v roku 1948 sa stáva dopisovateľom z Palestíny a neskôr ako prominentný novinár zakotví v Pravde. Je pohotový, odvážny a zvyčajne sa ocitá tam, kde ide do tuhého.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Do konca súťaže zostáva

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.