StoryEditor

Urban legend: Autor kultových veršov slovenského megahitu sa jeho slávy nedožil

29.11.2018, 10:10
Život mu stihol načmárať na chrbát len tri krížiky, keď sa stal maturitnou otázkou. Bol výnimočným úkazom slovenskej poézie, búrlivákom, bohémom i neriadenou strelou.

Alebo podľa názvu jeho prvej zbierky básní aj Malý zúrivý Robinson. Verejnosť si zvyčajne poetov nevšíma, ale tohto pozná. Hoci iba sprostredkovane cez verše megahitu piesne Voda, čo ma drží nad vodou. Básnik sa z jej slávy nenapil. Tragicky zahynul ani nie dva mesiace predtým, ako ju v nahrávacom štúdiu naspieval Jožo Ráž zo skupiny Elán.

V noci 28. apríla roku 1999 nasadá Jozef Urban do svojho auta Seat Ibiza a vyráža zo Zvolena. V plnej rýchlosti nezvláda tiahlu zákrutu a napáli rovno do protiidúceho poľského kamióna, ktorý vozidlo demoluje na kusy plechu a ženie ich pred sebou. Záznamy hovorov mobilu neskôr ukážu, že v ten deň sa Urban viackrát pokúšal skontaktovať s bratom žijúcim v Košiciach. Takže jeho osudná cesta smerovala pravdepodobne do metropoly východného Slovenska.

„Magickú“ príchuť čarovnej Vode pridáva ešte skutočnosť, že 20. júna toho istého roku po dotočení nahrávky v štúdiu Ráž sadá na svoju Yamahu, nasleduje vážna havária a populárny spevák sa s vážnymi zraneniami ocitne v nemocnici. Keď sa po dvoch mesiacoch preberie z umelého spánku, rádiám už nejaký čas kraľuje Voda.

„Mňa napríklad desí to, že teraz tu spolu sedíme a telefonujeme, ale ja o desať minút sadnem do auta a za najbližším rohom sa vybúram a ochrniem alebo oslepnem... Ja si myslím, že tou pokorou voči tomu princípu, nevystavovaním sa voči náhode sa dá dosiahnuť, že tá náhoda nás začne mať do určitej miery rada, aby nám nerobila takéto fatálne problémy...“ Tak trochu zimomravo znie Urbanovo vyznanie zachytené vo filmovom dokumente.

Nepoužiteľný pre bežný život

Narodil sa v Košiciach v rodine železničiara. Umelecké bunky nemal po kom zdediť. Vyrastal ako najstarší z troch súrodencov. Od sestry bol starší o štyri roky, od brata o deväť.

​„To bolo dosť na to, aby mal na nás výchovný vplyv. V mnohých veciach sa na neho mohli rodičia spoľahnúť, no on nikdy starostlivosť nebral ako nejakú záťaž,“ spomína na neho brat Miroslav. „Bol veľmi rozhľadený človek. S ním sa dalo baviť o čomkoľvek. A toto mi chýba dodnes.“ Uvedomuje si, že Jožo nebol dokonalý, hlavne keď ho opustila inšpirácia či motivácia. „To vedel byť dosť...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
16. apríl 2024 13:03