Symbol sovietskej gerontokracie a stagnácie: Brežnev miloval medaily a siahodlhé prejavy

„Zaznie zvonček na dverách a Leonid Iľjič sa zmätene rozhliada. Potom šmátra po vreckách a blíži sa opatrne ku vchodu. Konečne nájde v jednom z vreciek obálku, na ktorej stojí napísané velikánskymi písmenami ,zvonček pri dverách‘. Otvorí ju, nasadí si okuliare a nahlas, pomaly číta: ,Kto je tam?‘“

Nie, za takýto žart už sovietsky ľud neriskoval basu. Týkal sa totiž Brežneva a na účet tohto vodcu sa najmä na konci jeho života ZSSR bavilo vcelku rado. Bolo verejným tajomstvom, že v poslednom desaťročí pre svoj zlý fyzický a psychický stav už v podstate nedokázal vládnuť.

„Sedemdesiatpäťročného drahého Leonida Iľjiča sa nikto nebál a nikto ho nemal rád,“ píše o ňom v oceňovanej knihe Umenie sovietskej kuchyne spisovateľka Anya von Bremzen. „Takmer dvadsať rokov vládol 270-miliónovému socialistickému impériu. Bol to schátraný hltač sedatív, ktoré zalieval zubrovkou, teda pálenkou dochutenou aromatickou trávou. Prežil infarkty, klinickú smrť, rakovinu čeľuste, vďaka ktorej jeho nezrozumiteľné prejavy trvali aj päť hodín. Pritom rečnil dosť často. Jeho režim sa potácal spolu s ním, bol rovnako sklerotický a resuscitovala ho iba valuta, ktorá plynula z prudkého nárastu cien ropy a plynu.“

Sú práve oné valuty dôvodom, pre ktorý dnes Brežneva považuje väčšina Rusov za vyslovene kladnú historickú postavu a pre ktorý aj vyše 35 rokov po smrti dýcha svojou popularitou na krk Putinovi? Aký bol jeho životný príbeh a aký odtlačok vtisol sovietskym i svetovým dejinám?

Dobre naladený inžinier a straník

Leonid Iľjič Brežnev sa narodil 19. decembra 1906 v obci Kamenskoje na dnešnej Ukrajine v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Natalia boli Rusi a presťahovali sa tam z poľnohospodárskej dediny Brežneva, ktorá leží v Kurskej oblasti v Rusku, kvôli práci. Napriek tomu, že bol etnický Rus, vo väčšine oficiálnych dokumentoch bol uvádzaný ako príslušník ukrajinskej národnosti.

K radikálnej ľavici mal blízko odmlada. V sedemnástich rokoch vstúpil do Komsomolu (Komunistického zväzu mládeže) a šesť rokov nato do komunistickej strany, kde od počiatku zastával oblastné funkcie. Popri budovaní straníckej kariéry vyštudoval vysokú metalurgickú školu a pracoval ako inžinier v závode. Vtipný a dobre naladený: taký vraj bol Leonid zamlada.

Počas druhej svetovej vojny bol činný v Červenej armáde, pôsobil na pozícii politického komisára. Zúčastnil sa na mnohých bojoch, okrem iného aj na oslobodzovaní Československa. Možno práve tu sa zrodila jeho náklonnosť k našej krajine, v ktorej údajne prežil aj „najšťastnejší deň svojho života“, ako napísal vo svojej knihe Malá krajina. Isté je, že už ako vodca nás navštívil až trinásťkrát.

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 podpisoval Leonid Brežnev.
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 podpisoval Leonid Brežnev.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Z vojny odišiel ako generálmajor a padol do oka Stalinovi (ten ho vraj nazýval krásnym Moldavcom a, žiaľ, údajne ho priučil aj hojnej konzumácii alkoholu) a neskôr aj Nikitovi Chruščovovi, ktorý v roku 1953 nastúpil na čelo štátu. Na jeho odporúčanie sa Brežnev dostal do vysokých straníckych funkcií na Ukrajine, stal sa šéfom moldavských komunistov i členom a tajomníkom ústredného výboru strany.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.