Špičkový orientačný bežec na dlhé trate. Aj tak by mohla znieť charakteristika Vasila Biľaka. Hoci mal ďaleko od vzdelanca a ešte ďalej od intelektuála, a v politike predstavoval vždy skôr zadný voj, jeho strmá a zároveň dlhá kariéra je komunistickým ekvivalentom amerického sna.
„Veď napokon aj taký ,šachista moci‘ ako Gustáv Husák sa počas celých 70. a 80. rokov minulého storočia sťažoval, že v ČSSR vlastne nevládne on, ale Vasil Biľak,“ píše pre HN historik Stanislav Sikora.
Prečo práve tento vyučený krajčír dosiahol taký fenomenálny úspech? A naozaj mu ako politikovi nemožno pripísať na vrub nič dobré? Nielen historik Peter Jašek, autor prvej monografie o Vasilovi Biľakovi, s týmto tvrdením polemizuje.
Zrod komunistu
„Stará múdrosť nám pripomína, že vlk zostane vlkom, nech sa zahalí hoci do najkrajšej baranej kože. Heslo Socializmus s ľudskou tvárou bolo v skutočnosti maskou, ktorá mala zakryť pravú tvár kontrarevolúcie u nás.“
Vety, ktorými Vasil Biľak na vrchole svojej moci obhajoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy, boli aj neboli účelovou pretvárkou. Ako pravoverný strážca ortodoxnej komunistickej dogmy im nepochybne veril. To však neznamená, že by fanatická viera v socializmus bola jeho jediným ľudským aj politickým palivom. Ale že bola naozaj mocná, o tom pochybovať netreba. Napokon, nasal ju do seba v tom najcitlivejšom veku...
Vasil Biľak sa narodil 11. augusta 1917 v Krajnej Bystrej na severovýchode Slovenska do maloroľníckej rodiny. Teda na sklonku prvej svetovej vojny, keď už bolo Rakúsko-Uhorsko, ako podotýka Stanislav Sikora, úplne zbedačené. Ako trojročný prišiel o otca, druhý manžel jeho matky mal zas násilnícke sklony.
Z jeho ôsmich súrodencov sa dožil vyššieho veku len starší brat a keď mal Vasil jedenásť rokov, zomrela mu aj matka. Brat Dmitrij sa šiel učiť za mäsiara a Vasil drieť ako poľnohospodársky robotník. Po nejakom čase sa obaja súrodenci zišli v českom Hradci Králové. Vasil sa ocitol v robotníckej rodine fanatického komunistu, kde sa učil za krajčíra. A popritom tu ako bývalý miništrant, trikrát denne sadajúci k modlitbe, prechádzal ťažkým vnútorným konfliktom.
„V českej ateistickej rodine sa mu za toto modlenie smiali,“ vysvetľuje Peter Jašek z Ústavu pamäti národa. A on si čoraz nástojčivejšie kládol otázku, ako je možné, že sa modlí, pritom prišiel takmer o celú rodinu a žije v chudobe, kým majstrov syn sa nemodlí, a žije v dostatku s obomi rodičmi.
Bolestné otázniky a čoraz hlbšie začlenenie do robotníckej triedy Vasilovu vieru v Boha postupne rozomleli. Jeho smäd po zmysle a potreba jasnej orientácie v zložitom svete sa upli na čosi iné: na vieru v revolučný priemyselný proletariát, stelesňujúci pravdu dejín, ktorý raz prinesie všetkým ľuďom na zemi rovnosť a šťastie. Inými slovami, Vasil Biľak náboženstvo vymenil za ideológiu. A už sa jej nepustil.
Životná šanca
Komunizmus nebol v období prvej ČSR tolerovaný, jeho prívrženci pôsobili len v rámci odboja a riskovali väzenie – ako napríklad o málo starší Gustáv Husák. Vasil Biľak s ilegálnym šírením „komunistického evanjelia“ nepomáhal, hoci možnosti na to mal: od druhej polovice 30. rokov pôsobil ako krajčír v Bratislave.
„Sám ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.