Amelia Earhartová si chcela zaslúžiť povesť kráľovnej neba, zaplatila za to životom

Bola mladá, krásna, emancipovaná. Svet jej ležal pri nohách aj preto, lebo sa ako žena snažila presadiť v dovtedy takmer čisto mužskom odvetví. Lámala rekordy a hoci nebola jediná, pochopila a využila silu médií a marketingu, aby sa dostala na vrchol. Pri pokuse obletieť svet ju však dobehol nedostatok skúseností.

Ráno 20. mája 1932 si mladá žena s krátkymi blonďavými vlasmi a veľkými očami v Harbour Grace na Newfoundlande zobrala od novinára Stuarta Truemana čerstvé vydanie Telegraph Journal – to aby mala dôkaz o dátume, keď pristane. Nebojácne vystúpila po schodíkoch a zabuchla dvierka na lietadle Lockheed Vega 5B.

Hoci plánovaným cieľom bol Paríž, keď po takmer pätnástich hodinách dosadla na pastvinách Culmore severne od mesta Derry v Severnom Írsku, bola šťastná, že opäť stojí na pevnej zemi. Keď zazrel vyčerpanú letkyňu, ktorá musela počas cesty bojovať so silným severným vetrom, námrazou na krídlach a mechanickými problémami, farmár Cecil King, spýtal sa jej: „Prileteli ste zďaleka?“ „Z Ameriky,“ usmiala sa.

Keď sa dostala do „civilizácie“, čakali ju už zaslúžené ovácie a noviny sa pretekali v uverejňovaní jej fotiek a politici v udeľovaní metálov. Amelia Earhartová sa totiž práve stala prvou ženou na svete, ktorá sama preletela cez Atlantický oceán.

Ako vrece zemiakov

Tridsaťštyriročnej Earhartovej sa tiež plní osobný sen – konečne to dokázala sama. Jeden podobný prelet totiž absolvovala už pred štyrmi rokmi, no hoci publicitu mal obrovskú, Amelia drvivú väčšinu letu presedela vzadu v lietadle „ako vrece zemiakov“, ako sama povedala, a k pilotovaniu sa v podstate nedostala.

​„Najskôr sme pomaly klesali. Praskanie v ušiach mi spôsobuje veľké bolesti. Je odporne horúco. Voda bičuje do okna, bočný motor hvízda. Znie to strašidelne. Wil sa snaží let vyrovnať, stáčame sa doprava...“ píše do palubného denníka, ktorý je v podstate jej jedinou starosťou.

Earhartovú do tejto „misie“ namočila nadšenkyňa lietania a dedička miliónového impéria Amy Phipps Guestová. Ona sama sa chcela stať prvou ženou, ktorá v lietadle zdolá Atlantik po tom, čo sa to v roku 1927 podarilo Charlesovi Lindberghovi. Keďže si však na to netrúfla, rozhodla sa let zafinancovať a nájsť nejaké iné dievča „so správnym imidžom“, ktoré by to v spoločnosti pilota Wilmera Stultza a mechanika Louisa Gordona absolvovalo.

Voľba padla po rozhovore práve na Earhartovú, ktorá sa sama chcela stať pilotkou. Za sebou mala síce ešte len niekoľko základných cvičných letov, no vedela, že vzduch a hučanie leteckých motorov sú pre ňu to pravé. V tom čase pracovala v Bostone ako obchodná zástupkyňa pre leteckú spoločnosť Kinner, a zároveň písala rôzne články a stĺpčeky do miestnych novín, v ktorých propagovala myšlienku letkýň – žien.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.