Pani Hitlerovou bola len niekoľko hodín. Eva Braunová mala o svojej budúcnosti jasnú predstavu

Sedím na širokom drevenom parapete rozľahlého okna horskej chaty Kehlstein a hľadím do údolia, v ktorom sa trbliece modrozelená hladina horského jazera Königssee. Na rovnakom mieste sedávala ona, čítala, alebo sa len tak kochala úžasným pohľadom na krásne prostredie bavorských Álp. On sa málokedy kochal s ňou – aj kvôli závratom horskú chatu Kehlsteinhaus, ktorú verejnosť pozná skôr ako slávne Orlie hniezdo, navštevoval len zriedka.

Ťažko by ste hľadali rozdielnejšiu dvojicu – on zachmúrený odľud s nevzhľadnými fúzmi, vegetarián, ktorý nepil alkohol a blúznil o veľkej ríši – ona stvorenie kypiace životom, ktoré športovalo, milovalo módu a spoločnosť ľudí.

Napriek tomu utvorili pár, ktorý to spolu dotiahol až do trpkého konca. A napriek tomu, že Eva Braunová bola Hitlerovou družkou a krátko aj manželkou, o jej existencii sa mnohí Nemci dozvedeli až niekoľko rokov po vojne (a niektorí tomu, že si vodca vyvolil také „obyčajné“ dievča, ešte dlho neverili).

A možno aj preto, že ju vodca ako dôkaz svojej „ľudskosti“ starostlivo skrýval pred zrakmi verejnosti, teda presnejšie ich vzťah, sa o tejto žene stále vie pomerne málo. Väčšinou sa jej život zjednodušuje a skracuje na niekoľko faktov. A aj kvôli nedostatku priamych dôkazov sa historici, ale napríklad aj filmári či publicisti nevedia zhodnúť na tom, či bola len obeťou lásky, ba priam posadnutosti niekdajším najmocnejším mužom Nemecka, alebo ho vedome či nevedome ovplyvňovala a ťahala za nitky v zákulisí.

​Platilo teda aj v prípade Adolfa Hitlera ono povestné cherchez la femme, teda za všetkým hľadaj ženu? Či to bol on, kto zmanipuloval to „nevinné dieťa“ podobne ako celý nemecký národ?

Rodinné problémy

Hlavným problémom pri pátraní po skutočnej Eve Braunovej, po jej živote a pohnútkach sťažuje skutočnosť, že sa zachovalo pomerne málo priamych a vierohodných prameňov. A tiež skutočnosť, že historici, ale aj publicisti sa v prvom rade zaujímali práve o Adolfa Hitlera a Eve prenechali len suplujúcu rolu metresy bez vážnejšej historickej hodnoty.

Ďalším dôvodom je, že výpovede ľudí, ktorí s ňou prišli do kontaktu, dokonca aj jej vlastnej rodiny – predovšetkým matky a jej dvoch sestier – sú nezriedka determinované obdobím takzvanej denacifikácie, ktorá v Nemecku po skončení druhej svetovej vojny intenzívne prebiehala. A keďže ľudia nejakým spôsobom namočení v spolupráci s režimom sa viac či menej chceli vyviniť, ich spomienky mohli a pravdepodobne aj boli skreslené, či už reálnym časovým odstupom alebo vlastnými pohnútkami.

No ak sa pokúsime všetky tieto čriepky poskladať a čo najviac očistiť od nánosov subjektivity, ukáže sa nám obraz mladej ženy, ktorá určite nebola ani bezmocnou obeťou, ani sivou myškou. Osud jej privial do cesty historické okolnosti, ktorých súčasťou sa dobrovoľne stala. A za ktoré, aj keď ktovie, či s plným vedomím, niesla dôsledky. Pozrime sa teda na krátkych 33 rokov, ktoré na tomto svete strávila.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.