Legendárny Gavril Gryzlov. Veril Husákovi a skončil vo vyhnanstve, kde sa utrápil

„Už dvadsiaty mesiac žijem bez haliera... na peci, ako sa vraví, pánboh nepožehná... vyhodili ma ako žabu z vŕšku, mesiac pred kádrovým pohovorom a nikomu ani len nezišlo na um zavolať človeka a povedať – keďže právo na obhajobu má aj kriminálnik, dávame ti za sedemnásť rokov práce sedemnásť minút, z toho a toho si obžalovaný, pokús sa obhájiť.“ Tieto vety zúfalý pisateľ určil jeho „kamarátovi“, generálnemu tajomníkovi komunistickej strany Gustávovi Husákovi.

Ten sa však na niekdajšieho redaktora denníka Smena, ktorý sa po anektovaní republiky stal na krátky čas aj jeho šéfredaktorom, zvysoka vykašľal. Gryzlova, ako jedného z najväčších rebelov, vypratali z denníka ešte pred oficiálnymi previerkami.

Na šikmej ploche

Gavril si užil svoje nielen v dospelosti, ale aj detstve. Jeho otec bol bielogvardejský dôstojník, ktorý spolu s manželkou učiteľkou utiekol pred červenou pliagou z Ruska do Československa. Skonal, keď mal malý Gavril len jedenásť rokov, takže ten si ho príliš v pamäti neuchoval. Akurát, že otec veľa pil. Napriek tomu disponoval brilantnou pamäťou a dokázal odrapotať aj dvesto mien – čítaných odzadu. Niečo po ňom zdedil aj syn. Bol najlepším lúštiteľom hlavolamov a krížoviek v republike.

​Samotná matka na jeho výchovu nestačila. Žiaden triedny premiant z neho veru nevyrastal. „Už tradične som býval najhorším žiakom, mával som trojky z mravov a kopu nedostatočných. Vychovávali ma farári i mníšky, načierno som predával cigarety... Neraz som sa ocitol na šikmej ploche, bol som aj gaunerom, aj v polepšovni som bol,“ napísal sám o sebe. Nedokončil ani strednú školu.

Nechýbal mu však talent. Toho mal na rozdávanie, podobne ako ctižiadosti. V roku 1948 ho oboje priviedlo do redakcie Smeny. Zdržal sa v nej len dva roky. Ako tajomník odborovej organizácie odmietol podpísať výpoveď trom redaktorom, pretože si strana dostatočne nepreverila ich kádrový profil. Dostal padáka s tým, že má sklony k „individualizmu a bohémstvu“.

Jeho ďalšou prestupnou stanicou sa stala Priehrada mládeže, kde makal ako betonár, ale i tu zapôsobila gravitačná sila žurnalistiky. Gryzlov zamenil lopatu za pero v redakcii závodného časopisu Nosice a zároveň prispieval do Smeny ako robotnícky dopisovateľ.

Smrteľný hriech

Letopočet 1955 znamená jeho comeback do denníka. Šesťdesiate roky zase mierne popustenie oprát totalitného režimu. Kritika všemocnej strany síce zostáva tabu, ale dá sa odvážnejšie písať o spoločenských témach. Smena v tomto čase predstavuje progres a zhlukujú sa v nej najvychytenejší novinári.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.