Bola vzorom ideálnej Slovenky, ľudáci ju aj tak bezdôvodne poslali do koncentráku

Z ľudáckeho hľadiska mala priam vzorový životopis. Bola katolíčka a starostlivá matka, ktorá svoje nadpriemerné vzdelanie využívala na podporu manželovej kariéry, ako aj sociálnu a osvetovú činnosť. Na jeseň roku 1939 sa napriek tomu ocitla na samotke v Ilave. Bez súdu a bez možnosti obhajoby.

„Boli sme sami doma. Ja a Fedor (syn – pozn. red). Fedor so zatvorenými očami preležal takmer celý deň. Mal teplotu stále nad tridsaťdeväť stupňov. Navečer sa mu ešte zvýšila. Požiadal ma o aspirín, lebo sa chcel pred spaním vypotiť, aby mal pokojnejšiu noc. Sedela som pri ňom a snažila som sa všemožne baviť ho, keď tu prišiel domovník a oznamoval návštevu akéhosi pána, ktorý chce hneď so mnou hovoriť.“

Takto Mária Janšáková začína rozprávanie o dni, ktorý prevrátil jej život naruby. Text s názvom Cela č. 20 napísala krátko po svojej traumatickej väzenskej skúsenosti a tento vzácny dobový prameň, ktorý vojnový slovenský štát ukazuje z nového uhla pohľadu, prednedávnom vyšiel ako súčasť knihy Ľudácka prevýchova od historičky Maríny Zavackej. Poučné, no neveselé čítanie.

Prológ

Mária Janšáková, za slobodna Weberová, bola naozaj doslova vzorom ideálnej Slovenky. Narodila sa 4. apríla 1893 v Dojči pri Senici, v rímskokatolíckej rodine. Vzdelanie ukončila až maturitou, čo bolo na tú dobu nevídané aj u mužov, nieto ešte u žien. Počas prvej svetovej vojny pôsobila ako dobrovoľná sestra Červeného kríža v skalickej nemocnici.

​Po vojne sa vydala za Štefana Janšáka, s ktorým mala dvoch synov (jeden zomrel ešte ako dieťa), a  ktorý sa už roky pred ňou ocitol v koži politického väzňa. Po tom, čo ešte ako študent napísal sériu novinových článkov o tragédii v Černovej, si odsedel v uhorských väzniciach osem mesiacov.

Hoci bol stavbár, celoživotne sa venoval archeológii a oprávnene ho možno považovať za jedného z jej slovenských zakladateľov. Nadaný však bol aj inými smermi. V roku 1919 sa stal členom československej diplomatickej delegácie v Paríži, ktorá bola poverená rokovaním o hraniciach novovzniknutého Československa a neskôr pôsobil aj v ďalších komisiách pre prípravu medzinárodných hospodárskych zmlúv. Manželia Janšákovci sa v 30. rokoch stretávali s takmer všetkými francúzskymi hosťami, ktorí do Československa prišli.

Po druhej svetovej vojne sa situácia radikálne zmenila. Francúzsko, centrum politickej emigrácie z Československa, sa pre novovzniknutý vojnový Slovenský štát stalo z noci na ráno nepriateľom. Štefan a Mária sa ako nepriatelia vo svojom štáte necítili. Vláda to však videla inak...

Deň D

Onen 10. september roku 1939, ktorý Mária Janšáková opisuje, mal veľmi rýchly spád. Spomínaný „pán“ nečakal dole v hale ako bežní návštevníci, ale prišiel až tesne ku dverám spálne. Prekvapenie sa tým však neskončilo. Vzápätí ju totiž vyzval, aby s ním okamžite išla na políciu. Protesty, že je sama s chorým synom, nezabrali. Našťastie sa v tej chvíli vrátil manžel. Mária potlačila paniku a rodine naoko bezstarostne zamávala s tým, že o hodinu je späť.

Mária Janšáková s manželom Štefanom.
Mária Janšáková s manželom Štefanom.
Zdroj: Literárny archív - SNK

​Guča v jej hrdle na polícii vzrástla. Oznámili jej tu, že ju zatýkajú. Dôvod? Službukonajúci ho nepozná... Noc strávi na slamníku v železnej posteli a v mysli sa obsedantne vracia k výstupu s bývalou učiteľkou francúzštiny, ktorej pred tržnicou vynadala za pripnutý hákový kríž. Donieslo sa k nej totiž, že ju chce udať za pohanenie Hitlerovho odznaku. Až dovčera tomu Mária Janšáková nepripisovala význam. Teraz v noci v nej však rastie des: veď ju za to môžu poslať do Nemecka. Nacistického Nemecka, do koncentráku v Dachau.

Na rannom výsluchu sa, našťastie, dozvedá o úplne inom udaní. Pripisujú jej absurdne znejúce vety, ktoré nikdy nepovedala; mužom, o ktorých nikdy nepočula. „Pozrite, ja vám len dobre chcem. Keď sa sama k niečomu priznáte, bude váš trest veľmi mierny,“ prehovára ju prítomný audítor. A nepriamo tým dosvedčuje, že o zločin, ktorého sa Mária Janšáková mala dopustiť, tu absolútne nejde...

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.