Muž, ktorý sa stal tvárou revolúcie

Pre niektorých odvážny a spravodlivý revolucionár, ktorý spolu s bratmi Castrovcami oslobodil kubánsky ľud od pravicovej diktatúry a bojoval za myšlienky sociálnej rovnosti. Pre iných chladnokrvný zabijak a zločinec, ktorý po víťazstve kubánskej revolúcie nechal bez milosti popravovať politických oponentov.


Tento týždeň uplynulo presne 90 rokov od narodenia legendárneho juhoamerického bojovníka za myšlienky ľavicovej revolúcie Ernesta Guevaru, ktorý vstúpil do dejín pod prezývkou Che. Deväťdesiatky sa ani zďaleka nedožil. Zomrel oveľa skôr – pod paľbou guliek popravnej čaty v októbri 1967 po tom, ako sa snažil preniesť revolúciu aj do Bolívie.

Z lekára revolucionár
Ernesto Guevara de la Serna prišiel na svet 14. júna 1928 do bohatej rodiny v argentínskom meste Rosario. Rodičia ho odmalička tlačili ku kvalitnému vzdelaniu, čo im nakoniec aj splnil. Vybral si medicínu. Dôvodom bol fakt, že od detských rokov trpel silnou astmou. Štúdium lekárstva mu malo pomôcť bojovať s jeho chorobou.


Ernesta od študentských čias fascinovali politické režimy v Južnej Amerike. Koncom 40. rokov minulého storočia prešiel najprv Argentínu na motorke, začiatkom 50. rokov absolvoval veľkú jazdu po celej Južnej Amerike. Svoje skúsenosti analyzoval a porovnával výhody i nevýhody ľavicového aj pravicového zriadenia. Z jeho zápiskov jasne vyplýva, že už vtedy u neho prevládala ľavicová orientácia.

Keď mladý Ernesto ukončil v roku 1953 v argentínskej metropole lekársku fakultu, globálny komunizmus zažíval hektické obdobie. V marci zomrel v Moskve sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin. Pol roka po jeho smrti sa do kresla prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, a tým aj faktického lídra celého komunistického bloku vo svete, posadil Nikita Chruščov. Ten odhalil Stalinom zavedený a takmer do dokonalosti vybrúsený kult osobnosti. Z Moskvy sa začalo blýskať na mierne uvoľnenie poriadkov.

Osudové stretnutie s Castrovcami
To sa marxisticky zmýšľajúcemu Guevarovi príliš nepozdávalo. Chcel pokračovať v Stalinových predstavách o zriadení sveta. Teda brániť myšlienky komunizmu za každú cenu, hoci aj vraždenia všetkých, ktorí s nimi nesúhl

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.