Slovenský Don Quijote: Dominik Tatarka medzi prvými odmietol písať jedno a myslieť si druhé

Najprv verejne obhajoval monster procesy. No potom vyslovil totalitnému režimu rázne nie a už nikdy ho neodvolal. Nezlomili ho lichôtky, prenasledovanie ani strata priateľov. Zato sa v ňom zrodila vnútorná sloboda, ktorá fascinuje dodnes. Tej „vonkajšej“ sa nedožil, zomrel pol roka pred Novembrom. Spisovateľ Dominik Tatarka.

„Sústrediť sa na toho druhého, to je to najdôležitejšie. Keď sa človek na toho druhého nesústredí (...) a nenaučí zaoberať sa tým druhým vo dne, v noci, každú chvíľu, zostane mu srdce prázdne, premárni si život, dostane infarkt, dá sa na alkohol, celý život ostane záletníkom alebo koketou, celý život sa mučí.“

Vety, ktoré Dominik Tatarka vložil do jedného zo svojich najslávnejších diel, do novely Prútené kreslá, môžeme pokojne považovať za jeho celoživotné motto. Aj preň (a najmä jeho dôsledné žitie) ho literárny kritik Milan Hamada nazýval fanatikom lásky.

Dominik Tatarka si vyslúžil (či sám pre seba vymyslel) i mnoho iných prívlastkov. Nomád, tulák, karpatský pastier, vzdelaný pútnik, slovenský Don Quijote...

Literárna vedkyňa Mária Bátorová ho v monografii opisuje aj ako „muža, ktorý miloval prítomný okamih a v ňom večnosť“. Jeho posledná láska Eva Štolbová zas ako človeka veľmi pokorného, zmierlivého a hĺbavého. „Stále sa pýtal, či nezhrešil, či sa neprevinil proti svojmu talentu, daru od Boha.“

Spomenúť však treba ešte jedno pomenovanie, ktoré zhodou okolností takisto vyslovil Milan Hamada. Nech znie uchu v 21. storočí akokoľvek pateticky. Potlačené svedomie národa.

Vyzlečená sekretárka

„Raz za ním dorazil do záhrady Vladimír Mináč – vtedajší predseda Matice slovenskej a mimoriadne úspešný režimista, aj so svojou sekretárkou. Tá sa pred ním vyzliekla a Mináč mu hovorí: No vidíš, toto všetko by si mohol mať, keby si bol trochu menej tvrdohlavý!“

Aj takto na „lámanie“ Tatarku zo strany súdruhov spomína filozof Miroslav Kusý, jeden z jeho priateľov z disidentských čias. A pridáva aj iné príhody. Napríklad tú, ako za ním poslali eštebáka, ktorý k nemu prišiel do bytu, celý deň u neho sedel a večer odišiel. „Samozrejme, keby bol Tatarka razantný, tak ho vyhodí. Ale eštebáci vedeli, že on toho nie je schopný a že z toho bude celý týždeň roztrasený. Napriek tomuto živočíšnemu strachu sa však nedal zlomiť.“

Samotný Tatarka však stratu občianskych práv a doslova vygumovanie z verejného života neprežíval ľahko. O to viac, že bol od prírody veľmi družný a patril k tým, ktorí nadovšetko túžili zdieľať. Presne o toto ho však režim po roku 1968 potreboval obrať predovšetkým.

Odsúdený na zanikanie

„Zo spoločnosti som bol vylúčený administratívne, a to takým spôsobom, že mi boli vymerané prostriedky len na vegetovanie, aby som nemal možnosť vytiahnuť z Bratislavy ani päty (...) Som odsúdený zanikať rýchlejšie a bez stopy. Sedem rokov už neexistujem, nikde sa v dobrom ani v zlom nesmie moje meno objaviť,“ poznamenal si vo svojich zápiskoch, v ktorých sa čoraz viac kopila bolesť z izolovanosti, ktorú ešte prehlbovala ignorácia zo strany mnohých, predtým blízkych priateľov.

Dominik Tatarka ako mladý redaktor.
Dominik Tatarka ako mladý redaktor.
Zdroj: archív TASR

​Málokto by v tom čase dokázal uveriť, že tento nekompromisný kritik komunistického režimu v nie tak dávnej minulosti napísal na margo vykonštruovaného politického procesu so Slánskym pre denník Pravda aj tieto slová: „Ešte sa hrozíme, lebo sme sa ešte nenaučili nezmieriteľne, nesmierne týchto zlosynov nenávidieť primerane ich zlotrilosti. To preto, že sme sa nenaučili nezmieriteľne nenávidieť i v sebe, vo svojom myslení a konaní, čo nasiala táto banda. Ale naučíme sa to!“

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.