Ctižiadostivá mrcha? Žofia Chotková pocítila dôsledky vydupaného manželstva s následníkom trónu

Všetky oči sa upierali na nevestu. Vysoká, štíhla, na sebe šaty z bieleho atlasu, ktoré reportér z novín Neue Freie Presse opísal nasledujúco: „Vlnivo splývajúce girlandy z myrty a kvetov pomarančovníka vinúce sa k lemu šatov a do vlečky pridržiavali volán z bieleho mušelínového šifónu... Biely závoj siahal od čela po päty. Symboly panenstva, myrta a kvety pomarančovníka, boli votkané do briliantového diadému a zdobili svadobnú kyticu uviazanú v Prahe...“

Hoci snúbenci patrili do cisárskej rodiny, svadba sa niesla v civilnom duchu, nebolo tu ani známky po zbytočnom luxuse alebo dvorskom ceremoniáli. Ženích a nevesta mali beztak oči len jeden pre druhého. A keď im starý dekan Hickisch zo Zákup spojil ruky a predniesol obligátnu vetu „pokiaľ vás smrť nerozdelí“, bol to pre oboch najšťastnejší okamih v živote.

To ešte ani oni, ani pozvaní svadobní hostia, dokonca ani tí, ktorí im v tomto zväzku tak dlho a tvrdošijne bránili, netušili, že prianie duchovného nebude vyslyšané. A že Žofiu Chotkovú a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este nerozdelí ani smrť.

Toto je príbeh ženy, v ktorej mnohí súčasníci videli ctižiadostivú „mrchu“, no zároveň jej nemohli uprieť kvality, ktoré ju priam predurčovali pre post, ktorý nikdy nemala zaujať.

Kláštor alebo ústav

Keď sa 1. marca 1868 Žofia Mária Jozefína narodila, v rodine grófa Bohuslava Chotka z Chotkova a Vojnína a Vilhelmíny, rodenej grófky Kinskej, ju už „čakali“ tri sestry a brat Wolfgang. A to mali nasledovať ešte ďalšie tri deti, o ktoré sa musel diplomat v službách rakúskej monarchie postarať.

​Hoci sa mu v roku 1879 podarilo v rámci chúlostivej misie dohodnúť stretnutie a zásnuby korunného princa Rudolfa (syna cisára Františka Jozefa a cisárovnej Alžbety – Sissi) a belgickej princeznej Štefánie, jeho príjmy zďaleka nestačili pokrývať náklady, ktorú so sebou táto profesia prinášala.

Napriek tomu deti dlho žiadne ťažkosti nepociťovali a žili spokojný život potomkov príslušníkov vyšších vrstiev spoločnosti. Ich jedinou starosťou bolo získať čo najlepšiu východu a vzdelanie.

Zo Žofie vyrástla pekná, inteligentná a rozhľadená mladá dáma. Ako osemnásťročná prišla o matku a zostala spolu s troma mladšími sestrami a otcom žiť v Drážďanoch. Finančná situácia rodiny nebola vôbec dobrá. Aj preto, keď prišla pre dvadsaťročnú Žofiu ponuka, aby sa stala (napriek mladému veku) dvornou dámou arcivojvodkyne Izabely (manželky Bedricha Rakúsko-Tešínskeho), ona ani otec neváhali, aby ju prijala.

Nielen manžela okúzľovala Žofia Chotková hlbokými očami, vysokou štíhlou postavou, ale aj inteligenciou a bystrým úsudkom.
Nielen manžela okúzľovala Žofia Chotková hlbokými očami, vysokou štíhlou postavou, ale aj inteligenciou a bystrým úsudkom.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Ďalšie možnosti totiž nevyzerali príliš lákavo – mohla buď vstúpiť do kláštora, alebo do ústavu šľachtičien. Ocitla sa tak v rodine, ktorá veľa času trávila vo vtedajšom Prešporku, kde bol arcivojvoda Bedrich generálmajorom tunajšieho vojenského veliteľstva. A práve tu, za múrmi Grasalkovičovho paláca, sa začal odvíjať príbeh, ktorý mal viesť k jednému z najväčších škandálov svojich čias.

Na tenis do Prešporka

Aj keď, nebyť niekoľkých udalostí, možno by k nemu nebolo došlo. František Ferdinand mal totiž pri svojom narodení k trónu veľmi ďaleko. No séria okolností spôsobila, že sa z cisárskeho synovca prepracoval až na čakateľa na trón.

Ako prvý sa z následníckej rovnice „odporúčal“ brat Františka Jozefa Maximilián, zvaný Mexický, ktorý sa v tejto juhoamerickej krajine vyhlásil za cisára, no v roku 1867 ho zvrhli a popravili povstalci. Oveľa väčšou tragédiou pre samotného Franza Josefa bolo, keď jeho jediný syn a korunný princ Rudolf spáchal 30. januára 1889 spolu s milenkou samovraždu. Na rad v dynastickom nástupníctve sa tak v prípade úmrtia Františka Jozefa dostal jeho brat Karol Ľudovít, otec Františka Ferdinanda. No svojho mladšieho súrodenca neprežil, v roku 1896 podľahol infekcii.

Z Františka Ferdinanda sa tak stal kandidát číslo jeden. Aj keď on si tiež prešiel svojou krížovou cestou. Krátko po smrti korunného princa Rudolfa totiž ochorel – diagnóza znela tuberkulóza a vyžadovala si pokoj, ktorý si činorodý a cholerický František Ferdinand len nerád dopriaval. Ešte pred tým, ako choroba prepukla naplno, sa však zoznámil s pôvabnou dvornou dámou, ktorá ho očarila.

Kde presne sa títo dvaja prvýkrát videli a odkedy jeden druhého registrovali, nie je jasné, pretože sa o tom nedochovali žiadne informácie. Je však isté, že o sebe vedeli minimálne na jar v roku 1894, keď je datovaný prvý zachovaný list.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.