Aký bol severokórejský diktátor Kim Čong-il, ktorý sa narodil pred 77 rokmi 16. februára 1941? Oficiálna propaganda ho ukazovala ako geniálneho štátnika a zaživa ho mumifikovala v jeho kulte osobnosti. Pre Západ predstavoval tento drobný diktátor nevyspytateľné nebezpečenstvo.
Podľa ruských prameňov sa narodil 16. februára 1941 na Sibíri, kam sa jeho otec Kim Ir-sen, v tom čase partizán, uchýlil pred japonskou armádou. V severokórejských učebniciach histórie sa však dočítame, že Kim Čong-il sa narodil o rok neskôr na úpätí mýtickej hory Pektusan.
O jeho mladosti sa vie len to, že mu čoskoro zomrela matka. Počas kórejskej vojny žil v Číne a do školy chodil v bývalom východnom Nemecku, kde sa vraj naučil pilotovať.
V roku 1964 dokončil na Kim Ir-senovej univerzite v Pchjongjangu štúdium politických vied a ekonómie. Potom nastúpil v aparáte Kórejskej strany práce, kde vystriedal rad funkcií. Relatívne dlho zostával v pozadí mocenského aparátu. Zvesti o jeho následníctve sa v zahraničnej tlači prvýkrát objavili v roku 1974. Vtedy sa okolo neho začal šíriť starostlivo budovaný kult osobnosti.
Vznikali oslavné piesne a jeho spisy sa stali predmetom vedeckých konferencií. Posledné kroky potvrdzujúce Kim Čong-ilovo nástupníctvo boli podniknuté v roku 1982, kedy bol vyznamenaný titulom hrdinu KĽDR. O rok neskôr bol označený za budúceho vodcu strany a štátu.
Hladomor a jadrové zbrane
Vlády sa chopil oficiálne v septembri 1998, fakticky sa však stal vodcom hneď po otcovej smrti v júli 1994. Ekonomicky zaostalý štát ešte viac rozvrátil a izoloval. V druhej polovici 90. rokov vypukol v krajine hladomor, ktorý si vyžiadal vyše dva milióny obetí.
"Veľký vodca a drahý súdruh" opieral svoju moc o rozvetvený bezpečnostný aparát a dvojmiliónovú armádu. Vykreslovaný býval ako nočný tajnostkár, ktorý zriedkakedy zvoláva porady a s členmi najužšieho vedenia KSP rokuje individuálne.
Západ mal tendenciu ho charakterizovať ako brutálneho, náladového a nevypočítateľného paranoika. Doma sa tešil kultu osobnosti, jeho ideologické spisy a portréty nesmeli chýbať v žiadnej domácnosti, na žiadnom verejnom priestranstve.
Propaganda pri tvorbe kultu osobnosti zašla až do absurdností. Kim Čong-il podľa nej vedel chodiť, už keď mal tri týždne a o ďalších päť týždňov rozprával a dokonca nemusel chodiť na veľkú potrebu.
„Až do dňa, kedy som sa s Kim Čong-ilom stretol, som ho považoval za božstvo, za svätého muža, mudrca, ktorého máme uctievať. Veril som, že je lepší ako my, že za svoj ľud obetuje vlastný život. Dokonca som neveril, že chodí na záchod,“ povedal v roku 2014 bývalý propagandista severokórejského režimu Čang Čin-sung.
Podľa Rusov bol neobyčajne bystrý
Podľa ruských diplomatov bol neobyčajne bystrý a mal iný štýl riadenia krajiny ako jeho otec. Na rozdiel od Kim Ir-sena vraj nemiloval prejavy a nerád opúšťal KĽDR. Keď už musel za hranice vyjsť, používal obrnený vlak, nedôveroval totiž leteckej preprave.
Možno preto, že bol považovaný za ideového osnovateľa výbuchu juhokórejského lietadla pri barmskom pobreží v roku 1987, pri ktorom zahynulo 115 ľudí. Prsty mal vraj aj v ďalších medzinárodných zločinoch. Údajne bol zodpovedný za bombový atentát na juhokórejskú vládnu delegáciu v barmskom Rangúne v roku 1983 (18 mŕtvych), za pašovanie drog a falšovanie peňazí, a najmä za šírenie jadrových zbraní.
Výhražným tromfom Kimovho režimu bol jadrový program budovaný od 80. rokov minulého storočia. Kim, ktorý zomrel v roku 2011, údajne tri roky pred smrťou prekonal mozgovú mŕtvicu, mal cukrovku a kolabovali mu obličky. Na verejnosti vystupoval len zriedka.