Génius, ktorý nemusí chodiť na toaletu. Propaganda urobila z Kim Čong-ila boha

Aký bol severokórejský diktátor Kim Čong-il, ktorý sa narodil pred 77 rokmi 16. februára 1941? Oficiálna propaganda ho ukazovala ako geniálneho štátnika a zaživa ho mumifikovala v jeho kulte osobnosti. Pre Západ predstavoval tento drobný diktátor nevyspytateľné nebezpečenstvo.

Podľa ruských prameňov sa narodil 16. februára 1941 na Sibíri, kam sa jeho otec Kim Ir-sen, v tom čase partizán, uchýlil pred japonskou armádou. V severokórejských učebniciach histórie sa však dočítame, že Kim Čong-il sa narodil o rok neskôr na úpätí mýtickej hory Pektusan.

O jeho mladosti sa vie len to, že mu čoskoro zomrela matka. Počas kórejskej vojny žil v Číne a do školy chodil v bývalom východnom Nemecku, kde sa vraj naučil pilotovať.

V roku 1964 dokončil na Kim Ir-senovej univerzite v Pchjongjangu štúdium politických vied a ekonómie. Potom nastúpil v aparáte Kórejskej strany práce, kde vystriedal rad funkcií. Relatívne dlho zostával v pozadí mocenského aparátu. Zvesti o jeho následníctve sa v zahraničnej tlači prvýkrát objavili v roku 1974. Vtedy sa okolo neho začal šíriť starostlivo budovaný kult osobnosti.

Vznikali oslavné piesne a jeho spisy sa stali predmetom vedeckých konferencií. Posledné kroky potvrdzujúce Kim Čong-ilovo nástupníctvo boli podniknuté v roku 1982, kedy bol vyznamenaný titulom hrdinu KĽDR. O rok neskôr bol označený za budúceho vodcu strany a štátu.

Hladomor a jadrové zbrane
Vlády sa chopil oficiálne v septembri 1998, fakticky sa však stal vodcom hneď po otcovej smrti v júli 1994. Ekonomicky zaostalý štát ešte viac rozvrátil a izoloval. V druhej polovici 90. rokov vypukol v krajine hladomor, ktorý si vyžiadal vyše dva milióny obetí.

"Veľký vodca a drahý súdruh" opieral svoju moc o rozvetvený bezpečnostný aparát a dvojmiliónovú armádu. Vykreslovaný býval ako nočný tajnostkár, ktorý zriedkakedy zvoláva porady a s členmi najužšieho vedenia KSP rokuje individuálne.

Západ mal tendenciu ho charakterizovať ako brutálneho, náladového a nevypočítateľného paranoika. Doma sa tešil kultu osobnosti, jeho ideologické spisy a portréty nesmeli chýbať v žiadnej domácnosti, na žiadnom verejnom priestranstve.

Propaganda pri tvorbe kultu osobnosti zašla až do absurdností. Kim Čong-il podľa nej vedel chodiť, už keď mal tri týždne a o ďalších päť týždňov rozprával a dokonca nemusel chodiť na veľkú potrebu.  

„Až do dňa, kedy som sa s Kim Čong-ilom stretol, som ho považoval za božstvo, za svätého muža, mudrca, ktorého máme uctievať. Veril som, že je lepší ako my, že za svoj ​​ľud obetuje vlastný život. Dokonca som neveril, že chodí na záchod,“ povedal v roku 2014 bývalý propagandista severokórejského režimu Čang Čin-sung.

Podľa Rusov bol neobyčajne bystrý
Podľa ruských diplomatov bol neobyčajne bystrý a mal iný štýl riadenia krajiny ako jeho otec. Na rozdiel od Kim Ir-sena vraj nemiloval prejavy a nerád opúšťal KĽDR. Keď už musel za hranice vyjsť, používal obrnený vlak, nedôveroval totiž leteckej preprave.

Možno preto, že bol považovaný za ideového osnovateľa výbuchu juhokórejského lietadla pri barmskom pobreží v roku 1987, pri ktorom zahynulo 115 ľudí. Prsty mal vraj aj v ďalších medzinárodných zločinoch. Údajne bol zodpovedný za bombový atentát na juhokórejskú vládnu delegáciu v barmskom Rangúne v roku 1983 (18 mŕtvych), za pašovanie drog a falšovanie peňazí, a najmä za šírenie jadrových zbraní.

Výhražným tromfom Kimovho režimu bol jadrový program budovaný od 80. rokov minulého storočia. Kim, ktorý zomrel v roku 2011, údajne tri roky pred smrťou prekonal mozgovú mŕtvicu, mal cukrovku a kolabovali mu obličky. Na verejnosti vystupoval len zriedka.