Komunisti ho väznili a mučili, no nikdy ho nezlomili. Toto je príbeh uznávaného slovenského básnika

Prenasledovali ho, mučili a uväznili, no jeho vieru nikdy nezlomili. Zážitky z väzenia spísal v najsilnejších metaforách slovenskej poézie. Duchovný literát Štefan Sandtner.

Adam Výška, Cyril Hora, Fidel Čas alebo Peter Skala, no pre mnohých najmä Ujo Štefan. Z bezpečnostných dôvodov musel často meniť pseudonymy, svojej službe však zostal verný do konca svojho života. Povolaním a poslaním kňaz, vnútorným prežívaním básnik. Štefan Sandtner vykonával oddane kňazskú službu desiatky rokov, popritom stihol napísať niekoľko najsilnejších básní v slovenskej poézii.

Neutiekol. Chytili ho
Boží služobníci sa stali verejným nepriateľom komunistického režimu. Po uchopení moci na kňazov okamžite vrhli tieň podozrenia, ale skutočnú nenávisť voči nim prejavili v osudnú noc z 13. na 14. apríla 1950. Vtedy ozbrojené zložky vtrhli do kláštorov po celom Slovensku. Konečným zúčtovaním tajne koordinovanej Akcie K voči cirkvi boli zlikvidované rády, zatknutí rehoľníci, rozkradnuté a zničené cirkevné majetky. Do internačného zariadenia bývalého kláštora v Podolínci putoval aj Štefan Sandtner. Pre zdravotné problémy sa dostal do nemocnice a aspoň na chvíľu unikol väzenskej hrozbe.

„Barbarská noc“, ako akciu neskôr pomenovali historici, znefunkčnila katolícku cirkev a duchovných vytlačila do „podzemia“. Kňazské povolanie sa stalo nelegálnym a každý, kto ho chcel vykonávať, tak robil s vedomím, že sa môže dostať do väzenia. Bolo iba otázkou času, kedy odvedú aj húževnatého Štefana Sandtnera, ktorý mal v saleziánskom ráde stabilné miesto. Útek z nemocnice, ktorý mu navrhoval spolubrat Ernest Macák, odmietol. Nechcel vraj spôsobiť problémy sestričkám z rádu Milosrdných sestier Sv. Kríža, ktoré tam pracovali. Tajní nečakali a Štefana Sandtnera, katolíckeho kňaza, veľkého básnika a rétora, zatkli priamo v nemocnici.

Intermezzo I.
Štefan Sandtner sa narodil 30. apríla 1916 do katolíckej rodiny, ktorej hlboké korene siahali do silne evanjelickej línie. Túto zmenu vraj zapríčinil rodinný rozkol medzi jeho pradedom evanjelikom a prababkou katolíčkou o pokrstenie ďalšieho dieťaťa, ktoré si napokon vybojovala prababka. Možno aj tento vyhratý boj dal malému Štefanovi vnútornú silu ísť za svojím poslaním. Presvedčenie bolo také silné, že už ako trinásťročný chlapec odišiel z rodného Pezinka do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne a v roku 1934 zložil v Hronskom Beňadiku prvé sľuby.

Na svoje detstvo si zaspomínal v básňach Zvonárik a Zo spomienok, kde je reminiscencia na miništrovanie, zvonenie na kostolných zvonoch, stretnutie s kňazmi, rodinná história a pomenovanie túžby, ktorá ho napokon zaviedla až do Ríma, kam odišiel študovať teológiu a kde ho neskôr v bazilike Sacro Cuore vysvätili za kňaza. Domov sa vrátil ako profesor teológie, vzdelanie si ešte doplnil o filozofiu a slovenčinu, ktoré vyštudoval na Slovenskej univerzite v Bratislave. Spôsob, akým dokázal prepojiť svetské úvahy o spirituálnych záležitostiach s duchovným zmýšľaním o každodennom živote, z neho urobili jedného z najzaujímavejších slovenských básnikov. Bohužiaľ, v najplodnejších a najtvorivejších rokoch bol namiesto publikovania a vykonávania kňazských povinností odsúdený a zatvorený do väzenia.

Zdroj: Archív Petra Sandtnera

Taká je radosť
Počas prvého kňazského pontifikátu vystriedal viac väzenských ciel než farských úradov. Ocitol sa na mieste, kde hlad, smäd, chlad, fyzický a psychický teror boli na dennom poriadku. Priviedlo ho sem obvinenie, že spolu s Titusom Zemanom, ktorého nedávno blahorečili, pripravoval pre slovenských kňazov prechod cez štátne hranice do Vatikánu. Výsluchy boli tvrdé a na ich konci stál stostranový spis, ktorého jediným cieľom bolo vykonať rozsudok z obvinenia trestného činu velezrady. Tajná služba sa ho snažila analyzovať, zlomiť a napokon presvedčiť na spoluprácu, no podcenili jeho húževnatú povahu. Nezradil a nikoho neprezradil, čím by si zabezpečil poľahčujúce okolnosti. Štefan Sandtner to bral ako skúšku vo svojej službe a viere.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.