StoryEditor

Knihy obľúbenej autorky komunisti zakazovali, v Sovietskom zväze pritom vychádzať mohli

28.01.2018, 08:35
Jej Osmijanko či Opice z našej police bavia deti dodnes. Spisovateľka, ktorá vniesla do detskej literatúry humor a satiru, však rozhodne nemala rozprávkový život. Kristu Bendovú trápilo zdravie aj muži. Chvíľami až neznesiteľne.

Taký som mala v noci čudný sen, že som sa celkom chvela od vzrušenia. Uvidela som jeho drahú tvár a šťastím zmeravená pýtala som sa: Si to ozaj ty, ty si to moje svetlo, radosť moja? (…) A keď sa ešte bližšie naklonil, prúd nekonečnej lásky z neho sálal. Zatiaľ čo v bozkoch šepkal: Najdrahšia – pomaly do hrudi mi vnikla dýka malá.

Hoci s menom Krista Bendová sa väčšine z nás vybavia verše ako „bola raz jedna trieda a v tej triede bola krieda“, či „padla hruška zelená, obila si kolená“, jej literárne začiatky mali podstatne inú podobu.

Spojenie lásky a bolesti, prítomné aj v citovanej básni Sen z jej debutu Listy milému, nebolo u nej iba odrazom ľúbostných zranení. Krista si už ako dvadsiatnička totiž prešla nielen rozvodom so svojím prvým manželom – Jánom Gondom, neskorším rektorom Slovenskej univerzity – ale aj ťažkou chorobou.

„Po vojne dostala tuberkulózu,“ objasňuje pre HN magazín jej prostredný syn Juraj Kostra. „V tom čase na ňu ešte neexistovali lieky, riziko smrti bolo obrovské.“ Krista sa zaradila k šťastnej menšine. Zdĺhavému tatranskému liečeniu však padli za obeť štúdiá slovenčiny, ruštiny a dramatickej akadémie, ktoré musela prerušiť a už nikdy sa k nim nevrátila.

Z fašizmu do komunizmu

Nech už však dospelej Kriste prihral život do cesty čokoľvek, neustále mohla čerpať zo spomienok na šťastné detstvo. Narodila sa 27. januára 1923 v Kráľovej Lehote, liptovskej dedine pod sútokom Bieleho a Čierneho Váhu, do rodiny železničného úradníka Borisa Oldřicha Bendu a Kristíny Bendovej, rodenej Čimborovej.

„Môj dedo bol Čech, ktorého po vzniku prvej republiky poslali na Slovensko, kde pracoval ako prednosta stanice,“ hovorí Juraj Kostra. Z Liptova sa rodina neskôr presťahovala do Nových Zámkov, kde Krista študovala na gymnáziu. Keď za druhej svetovej vojny mesto pripadlo Maďarsku, hľadali Bendovci útočisko v Banskej Bystrici. Vrelo ich tu však neprivítali.

„Niekoľko mesiacov museli bývať vo vlakovom vagóne, lebo rodinu Čecha sa za slovenského štátu každý bál ubytovať,“ pokračuje Kristin syn Juraj, vysokoškolský matematik, pôsobiaci v Česku.

Krista Bendová (v strednom rade tretia sprava) so spolužiačkami a profesormi Štátneho slovenského	dievčenského gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1941. ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-21 15:43:00 - Feat.: - Title: Výstava v Hornonitrianskom múzeu predstavuje históriu lesného hospodárstva 02 - Modified: 2024-04-13 10:30:00 - Feat.: - Title: Prečo vlastne hovoríme, že niečo je OK? Pozreli sme sa na históriu výrazu, ktorý používame každý deň aspoň raz 03 - Modified: 2024-04-10 05:18:37 - Feat.: - Title: „Géčko“ od Mercedesu má už 45 rokov. Jeho obľuba je dnes v iných sférach ako kedysi 04 - Modified: 2024-04-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Oslavujeme Svetový deň Rómov. Ako dobre poznáš ich kultúru a históriu? Otestuj sa v našom kvíze 05 - Modified: 2024-04-05 22:00:00 - Feat.: - Title: Ostrovný bandita. Superrýchlu omegu milovali zlodeji, politici ju však chceli zakázať
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
26. apríl 2024 09:22