Milovaný i nenávidený Válek: Život básnika a komunistického ministra neobchádzali tragédie

V tínedžerskom veku mi do rúk padla útla zbierka ľúbostnej poézie Dotyky. Okúzlený som sa zahrabal do všetkých diel Pána Básnika. Až kým si to nevšimla moja matka a ironicky neprehodila: „Hm, čítaš jeho verše o láske? A to, že tie lásky páchajú samovraždy, ti neprekáža?“

Muž menom Miroslav Válek mi tak odštartoval dilemu, ktorú som neskôr riešil roky. Tento excelentný básnik svojou tvorbou ovplyvnil nie jednu generáciu. Aj nepriamo. Jeho verše sa objavili v piesňach známych slovenských kapiel. Veď ktorý hudobný fajnšmeker by nepoznal Jesennú lásku Mekyho Žbirku či preslávenú Smutnú rannú električku od skupiny Collegium Musicum.

Kto sa môže pochváliť, že jeho diela boli preložené do štrnástich cudzích jazykov, medzi iným aj vo Veľkej Británii či v Spojených štátoch amerických? A súčasne: tento človek zasadol do kresla ministra kultúry ani nie pol roka po anexii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Stolička, pod ktorou sa strácali posledné ideály, sa pod ním ani len nezachvela nasledujúcich dvadsať rokov.

Využíval v nej všetky slasti vysokého straníckeho funkcionára, člena Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Aj strasti, keď z bratislavského hotela Carlton musel pozorovať dnes už do histórie zapísanú Sviečkovú demonštráciu proti dohasínajúcej totalitnej moci.

„On bol cynik vo svojej politickej angažovanosti. Žiaden zarytý komunista... Život na výslní sa mu páčil,“ hovorí pre HN magazín politológ a bývalý disident Miroslav Kusý. Válek holdoval cigaretám, fajčil výlučne „Ameriky“. Nenápadne – nápadne vysielaný signál? Literárny kritik Valér Mikula sa možno trafil do čierneho, keď Válka prirovnal k doktorovi Jekyllovi a pánovi Hydovi.

Schody do neba

Vo svojom rodisku, v Trnave, budúci básnik navštevoval biskupské gymnázium, no štúdium ukončil na obchodnej akadémii. Potom už jeho kroky smerujú do hlavného mesta na Vysokú školu obchodnú. Lekári mu diagnostikujú tuberkulózu, a tak jej dáva zbohom.

Politický prevrat vo februári roku 1948 prevracia mnohé osudy. Mladý Miroslav nastupuje ako vedúci tlačového oddelenia a zástupca kultúrno-propagačného oddelenia Ústredného výboru Jednotného zväzu slovenských roľníkov. Pero si brúsi aj ako redaktor časopisov Slovenský roľník či Družstevný obzor. Jeho prvou publikovanou socialistickorealistickou básňou je Svitanie. Bohvie, čo si o tom celé myslí jeho otec, ktorý sa ako bývalý funkcionár Demokratickej strany ocitol za mrežami.

Miroslav Válek ako minister kultúry odovzdáva diplom novému zaslúžilému umelcovi Vladovi Müllerovi (vpravo).
Miroslav Válek ako minister kultúry odovzdáva diplom novému zaslúžilému umelcovi Vladovi Müllerovi (vpravo).
Zdroj: archív TASR

​Dusno päťdesiatych rokov má za následok Válkovu päťročnú odmlku. V roku 1959 však razantne rozkopáva dvere debutom Dotyky. Jeho dve rozporuplné hviezdy, umelecká i politická, začínajú nezadržateľne stúpať. Pôsobí ako šéfredaktor na tie časy prekvapivo revolučného časopisu Mladá tvorba, spoluzakladá Romboid. A v roku 1962 rozširuje rady členov komunistickej strany.

Na funkciu ministra kultúry nastupuje už v období normalizácie 2. januára roku 1969. Okrem politikárčenia sa snaží ratovať intelektuálov, ktorí nevoňajú režimu. Jeho záchranné lano však poniektorí odmietajú. Nepokladajú ho za spásu, ale kameň sťahujúci ich na samé dno.

Sypanie popola na hlavu

„Záchranu ponúkol aj mne,“ načiera do minulosti Kusý, „s podmienkou, že napíšem pár riadkov sebakritiky do denníka Pravda, že som sa mýlil a strana mala pravdu. Mal som si to sám naformulovať tak, aby to čo najmenej bolelo. Neoplatí sa šťať proti vetru, tak mi doslovne povedal. Odmietol som to s tým, že by som si sám sebe napľuval do očí. Pokrčil ramenami. Škoda, potom nemôžem pre teba nič urobiť.“

Básnik Ivan Štrpka si zase vybavuje, ako sa Válek motal po chodbách redakcie Mladej tvorby a mladých autorov povzbudzoval, keď sa dostali do potýčky s mocou. Vtedy spokojne konštatoval: „To je fajn, to je v poriadku.“ Keď sa však už po okupácii Štrpka ako balič kníh náhodne stretol s Válkom na chodbe pri cigaretovom popolníku a začal hromžiť na „katastrofu normalizácie“, dostalo sa mu odpovede, že to nie je až také zlé.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.