Zvodkyňa, čarodejnica, nehanebnica: Božena Němcová čelila ohováraniu, sklamaniu a biede

Mohli by sme to nazvať aj Scény z Barunkinho manželského a milostného života. Osudových mužov asi najvýznamnejšej Češky bolo nečakane veľa a šťastia jej nepriniesli. Božena Němcová totiž v skutočnosti žiadna Barunka nebola. Skôr úplný opak – silná, nespútaná, emancipovaná, nezvládnuteľná, emotívna žena. Najväčšia individualita obrodeneckej Prahy.

Jej život nie sú len veľké diela, ale aj boje s manželom, ukrutná chudoba, smrť syna, neutíchajúce ohováranie aj pozoruhodní milenci. Nie, slávna spisovateľka nežila v idylickom svete Starého bielidla. Zomrela pred 156 rokmi, 21. januára 1862.

Bol to nádherný pohreb. Honosný, patetický a plný veľkých gest, prísah a prejavov. Ako keby zomrela kňažná. Kdekto zabudol, v akej biede táto umelkyňa, múza a femme fatale celej Prahy živorila. Kdekto zabudol, že ju ešte pred pár dňami ohovárali ako zvodkyňu, čarodejnicu a nehanebnicu. Kdekto zabudol, že o ňu bojovali mnohí muži, a potom s desom utekali, keď ich začala spaľovať jej vášeň. Kdekto zabudol, ako veľmi sa na nej predsudky, nepriateľstvo a utrpenia podpísali.

Božena Němcová zomiera vyčerpaná, ale stále mladá. Nedožije sa ani štyridsiatich dvoch rokov. Rozlúčku má podobne veľkolepú ako mučeník a jej priateľ Karel Havlíček, ktorého pohreb v roku 1856 opísala detailne v liste svojmu niekdajšiemu milencovi Wilhelmovi Dušanovi Lamblemu s tým, že si nechala „viazať krásnu korunu na veko, z listov bobkovej višne, a polveniec na čelo z vavrínu“. Žiadnu tŕňovú korunu, ako sa dnes traduje.

Božena Němcová netuší, že Babička sa dočká viac ako troch stoviek vydaní. Áno, počujete dobre, to číslo sa dnes pohybuje niekde okolo 350 za 162 rokov. Netuší, že sa hneď po smrti stane symbolom cnosti, čistoty a vzorom pre celé generácie žiačikov. Netuší, že ju vymaľujú presne opačne, než ju celý život vnímali. Že jej život sa presťahuje na stránky jej románov a na skutočnosť sa rýchlo zabudne. Idealizáciu prebije surovosť vášní, hladu, závisti aj násilia, s ktorými sa stretávala viac, než bolo zdravé.

Ukojenie túžob

Manžela jej vybrala predovšetkým matka. Sotva ho v roku 1837 spoznala, hneď sa brali. Božena mala sedemnásť, Josef Němec tridsaťdva. Čoskoro po svadbe sa im narodil syn Hynek, rok po ňom Karol, hneď potom Theodora a nakoniec ďalší syn Jaroslav. V dvadsiatich dvoch rokoch tak mala už štyri deti. Sama písala, že sa vydala z nerozumu a že bolo od začiatku jasné, že sa povahy manželov k sebe nehodia. Upätý úradník monarchie a najslobodomyseľnejšia žena, akú si kto vedel predstaviť.

​„Keď zídem niekedy do Valhaly môjho srdca, tu sa rada zastavím pri obrazoch môjho dievčenského veku – to bola to najkrajšie obdobie – ja som nestratila svoj ideál; nikoho som nemilovala, keď som sa vydávala, ja som oplakávala len svoju slobodu – nariekala som, že zmarené sú na veky krásne sny a ideály môjho života. Ja hľadala som ideál svoj, myslela som, že v láske k mužovi nájdem ukojenie všetkých svojich túžob... Mnohé svetlo mi zablyslo na ceste života, ja som si myslela, že je to svit hviezdy, ale bola to len bludička, ktorá by ma do kalu bola uviedla,“ napísala Němcová oveľa neskôr, v roku 1855, svojmu priateľovi a značne mladšiemu milencovi Hanušovi Jurenkovi. Bol jej poslednou veľkou láskou a pozametal s ňou ako všetci jej osudoví muži predtým.

A nebolo ich málo, hoci spisovateľka bola celý dospelý život vydatá. Nie je pravda, že by svoju rodinu nemilovala, ale jej romantická túžba po ideálnej láske bola napriek všetkým ranám osudu neutíchajúca. Mala si z čoho vyberať, pretože uchádzačov a nápadníkov mala okolo seba neustále neúrekom.

Bola krásna, talentovaná, vedela až škandalózne koketovať a jej neortodoxné správanie síce spoločnosť oficiálne pohoršovalo, ale v skutočnosti mnohým mužom imponovalo. Obrodenecká spoločnosť bola (okrem výnimočných zjavov ako Karel Hynek Mácha) až pokrytecky puritánska. Čo je vidieť napríklad len na tom, ako veľmi nám obrodeneckí dejepisci vsugerovali, že cudné boli aj predchádzajúce obdobia vrátane stredoveku či baroka. A to je číry nezmysel.

A teraz si predstavte vydatú matku štyroch detí, ktorá nechce stáť pri sporáku, robí niečo také pochybné ako spisovateľku, v salónoch hovorí, čo si myslí, a nie, čo sa od usporiadanej ženy čaká. Navyše každú chvíľu vzplanie pre nejakého mládenca, s manželom majú taliansku domácnosť, peniaze si požičiava a potom ich hneď „rozfofruje“, a do toho všetkého ešte fajčí!

Klebiet a ohovárania bola plná Praha a Němcovej sa veru nežilo dobre. Jednak klebety šírili dotknuté dámy, ktorým prekážalo, ako veľmi Němcová priťahovala mužov, jednak sami muži, predovšetkým tí odmietnutí. A vlastne aj jej manžel.

Pravý Čech Němec

V školskej lavici mi nikdy nenapadlo, že raz dôjdem k presvedčeniu, že jedinou ženou z predminulého storočia, s ktorou by som sa chcel stopercentne stretnúť, bude práve Božena Němcová. Jej Babička ma ako povinné čítanie veľmi nebavila, ale jej rozprávky, názory a život... To je niečo ohromujúce. V školách sa číta dnes už pre mnohých jej predsa len trochu archaické (hoci na vtedajšiu dobu prelomové) dielo a o živote spisovateľky sa väčšinou učí, že jej manžel bol stále preč a nemali spolu ideálny vzťah. Bodka.

Mladosť strávená v Ratibořiciach sa stala predlohou pre jej slávnu Babičku.
Mladosť strávená v Ratibořiciach sa stala predlohou pre jej slávnu Babičku.
Zdroj: Dreamstime

​Oboje je pravda, ten vzťah však niekedy pripomínal scény z akčného filmu. Trebárs keď sa pobili tak veľmi, až musela Božena Němcová utiecť oknom. Alebo ju manžel ohrozoval tak, že radšej utiekla na políciu. Žiadosť o rozvod však napísal, paradoxne, on. Nakoniec si všetko rozmyslel a manželstvo pretrvalo až do trpkého konca, keď sa Jozef Němec staral o tuberkulózou a asi aj rakovinou zúboženú ženu.

Josef Němec ako komisár finančnej stráže a zároveň nepohodlný vlastenec neustále menil miesto pôsobenia a rodina musela väčšinou ísť s ním. Naháňal sa od rána do večera za podvodníkmi a čakal, že príde domov a bude upratané, navarené a postarané o deti. A jeho žena? Písala, tancovala a koketovala s miestnou bohémou. A podporovala deti v záľubách, ktoré odporovali jeho konzervatívnemu presvedčeniu. Trebárs keď sa hneď dvaja synovia venovali maľovaniu.

Lenže Němec chcel, aby si deti zarábali. Neraz mu pre jeho údajné Umtriebe (machinácie, zrejme vlastenecké „pletky“) neposielali včas mzdu a od manželky dokonca chcel, aby prepustila slúžku a domáce práce robila sama. Bol síce hlava rodiny, ale často ju nedokázal uživiť. Napríklad keď mu v roku 1853 znížili plat a potom ho dokonca z finančnej stráže vyhodili. A keď po dlhom čase získal miesto v ďalekom Korutánsku, obvinili ho zo sprenevery a nakoniec skončil v penzii. A obživa zostávala čím ďalej, tým viac na spisovateľke.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.