Slovenský architekt zmenil podobu Šanghaja, jeho mrakodrap prekonali až po piatich desaťročiach

Ladislav Hudec je v Šanghaji a v Číne vnímaný ako najvýznamnejší Slovák. V Šanghaji postavil prvý mrakodrap, jeho dvadsaťdvaposchodový Park Hotel spojený s bankou, ktorý dokončil v roku 1934, bol desaťročia najvyššou budovou postavenou mimo územia Severnej Ameriky.

Prvú výškovú budovu v Šanghaji financovali štyri šanghajské banky. Budova s výraznými vertikálnymi líniami fasády je postavená v štýle art deco. Na najvyššom poschodí je nočný bar s otváracou strechou. Vyššia budova vyrástla v Šanghaji až v roku 1983.

Architekta Ladislava Hudeca pod čínskym menom Wu-ta-kche poznala nielen Čína. Tretina jeho stavieb je na listine chránených čínskych historických pamiatok.

Ladislav Hudec sa narodil 8. januára 1893 v Banskej Bystrici ako najstaršie zo šiestich detí podnikateľa a staviteľa Juraja Hudeca. Otec ho zasvätil do tajov staviteľstva, kresliť sa učil u popredného maliara Dominika Skuteckého. Absolvoval štúdium architektúry na Uhorskej kráľovskej technickej univerzite v Budapešti.

Ako mladý absolvent techniky vytvoril na Slovensku jedinú stavbu, v roku 1914 kaplnku Panny Márie vo Vyhniach. Po vypuknutí vojny musel ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády narukovať. Ako poručíka rakúsko-uhorskej armády ho v roku 1916 zajali a poslali do zajateckého tábora v Rusku neďaleko hraníc s Čínou. Počas prepravy vojnových zajatcov vlakom sa mu podarilo ujsť do mesta Harbin v Číne a koncom roka 1918 sa usadil v Šanghaji, kde pôsobil až do roku 1947 ako architekt. Ušiel aj s bratom Gejzom, ale o jeho osude sa nič nevie.

Šanghgajský Park Hotel počas výstavby a v súčasnosti.
Šanghgajský Park Hotel počas výstavby a v súčasnosti.
Zdroj: virtualshanghai.net

​V roku 1920 sa prvý raz objavilo meno Ladislava Hudeca v publikácii Hongkong list pri zmienke o architektonickom ateliéri Curry – zaoceánska spoločnosť. Vo firme amerického architekta Rowlanda A. Curryho začínal ako kreslič, rýchlo sa však vypracoval na vedúceho architekta a partnera. V roku 1925 sa Hudec osamostatnil a založil si vlastný architektonický ateliér Hudec – zaoceánska spoločnosť. Už bol ženatý, vzal si dcéru nemeckého podnikateľa Meyera Gisellu.

Navrhoval kluby, nemocnice, školy, kostoly, banky aj domy.

Architekt Ladislav Hudec hovoril piatimi jazykmi, vraj sa s manželkou naučil aj po čínsky. Spolupracoval s krajanskými spolkami, založil asociáciu na pomoc maďarským utečencom. V roku 1938, po skonfiškovaní otcovho majetku, požiadal o uvoľnenie zo štátneho zväzku Československej republiky a stal sa občanom Maďarska, od roku 1942 bol jeho honorárnym konzulom.

Slovenský architekt Ladislav Hudec v roku 1930 vo svojom ateliéri.
Slovenský architekt Ladislav Hudec v roku 1930 vo svojom ateliéri.
Zdroj: shanghaiartdeco.net

​Po skončení občianskej vojny v Číne ho uväznila víťazná armáda. V roku 1947 sa mu podarilo ujsť aj s rodinou do Švajčiarska. Cestoval po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Neskôr sa presťahoval do Spojených štátov amerických, kde sa usadil. Na univerzite v Berkeley získal profesúru a s architektonickou tvorbou skončil.

Zomrel 26. októbra 1958 na infarkt v kalifornskom Berkeley. Od roku 1970 je pochovaný na evanjelickom cintoríne v rodnej Banskej Bystrici.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.