Žena novej doby: Alžbeta Gwerková sa stala obeťou nacistického vraždenia, skončila v masovom hrobe

Číta sa ťažko, hoci odvtedy prešlo už takmer osemdesiat rokov. Protokol odhaľujúci jedno z najväčších nacistických vraždení na Slovensku počas druhej svetovej vojny obsahuje aj nasledujúce riadky:

„V masovom hrobe v Kremničke sa našla žena malej, silnej postavy, gaštanových vlasov bubikopf, širšia v obličaji. Na sebe mala sivý dlhý zimník, drapový sveter s ružovou obrubou okolo krku a vreciek, tmavosivú pruhovanú blúzu, tmavosivú sukňu, tmavohnedé pančuchy, žlté gumené sňahovky, na vrchu kožušinová lemovka na boku sa zapínajúca. Doktor Petelen poznal v nej Alžbetu Gwerkovú, profesorku a ženu akademického maliara Gwerku z Banskej Štiavnice.“

Spolu s ňou koncom roka 1944 po potlačení Slovenského národného povstania zomrelo v protitankových zákopoch 747 ľudí, ktorých tam postrieľali nacisti spolu s príslušníkmi Hlinkovej gardy. Boli medzi nimi partizáni, obyčajní civilisti, ženy, deti a tiež mnoho Židov.

Možno preto sa dlho tradovalo, že aj Alžbeta Gwerková Göllnerová má židovský pôvod. Je to však len jeden z mnohých mýtov, ktorý o tejto výnimočnej žene koluje. Hoci jej meno nesie ulica v Banskej Štiavnici aj bratislavskej Petržalke, širokej verejnosti je stále dosiaľ neveľmi známe. Možno aj preto, že svojím prodemokratickým postojom a na svoju dobu pokrokovým zmýšľaním príliš nekonvenovala ani režimu nasledujúcemu po roku 1948.

​Ak by žila vo Francúzsku či v Spojených štátoch, urobila by pravdepodobne veľkú kariéru. Napriek tomu, že počas života narážala na mnohé konvencie a prekážky a zomrela mladá, stihla toho dosť.

Nadšená pre vedu

Život Alžbety Göllnerovej sa začal písať 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu v rodine verejného notára. Otec Karl Otto aj matka Otília pochádzali z Brezna, z ich piatich detí sa dospelosti dožila jedine Alžbeta. Ostatní súrodenci zomreli ešte v dojčenskom veku a mladšia sestra Klára ako deväťročná na šarlach.

V roku 1920 dievčatá osireli. Traduje sa, že ich zastrelili, respektíve ubili vojaci vracajúci sa z bojísk prvej svetovej vojny, celkovo je jej rané detstvo zahalené zmätočnými informáciami. Podľa ďalších záznamov však otec zomrel vo februári na ochorenie zvané ruža (odborne erysipelas, ide o bakteriálnu chorobu kože a podkožia) a matka koncom júna podľahla rakovine brušnej dutiny.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Do konca súťaže zostáva

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.