Taliansko po prvej svetovej vojne dlho čakalo na „nový román“ a mladučký debutant Alberto Moravia svojou prvotinou Ľahostajní z roku 1929 dokázal túto literárnu medzeru bez zvyšku zaplniť. Tento plodný ľavicový intelektuál je považovaný za jedného z veľkých talianskych spisovateľov 20. storočia, ale zároveň niekedy aj za autora jediného románu.
Alberto Pincherle, ako znelo jeho vlastné meno, sa narodil 28. novembra 1907 v Ríme v rodine maliara a architekta. Od svojich deviatich rokov bol pripútaný na lôžko kvôli tuberkulóze kostí, a tak žil dlhý čas len s knihami v sanatóriách. Po tom, ako sa na začiatku tridsiatych rokov uzdravil, začal sa venovať predovšetkým žurnalistike.
Hneď druhá reportážna cesta priviedla mladého literáta v septembri 1931 do Československa. V zahraničí trávil celkovo veľa času. Jednak kvôli reportážam, a tiež preto, že atmosféra fašistického Talianska nebola pre neho, ako pre občana židovského pôvodu, práve príjemná a žičlivá. Pred koncom vojny, keď nesmel tvoriť a bol na neho dokonca vydaný zatykač, sa musel napokon ukrývať v horách.
Tvorivú krízu po svojej slávnej prvotine, za ktorú sám považoval obdobie medzi rokmi 1929 až 1944, prekonal novelou Agostino (1944). Po vojne sa vrátil na literárnu scénu a postupne nadviazal na predošlú kariéru, okrem iného perlou neorealizmu Rimanka (1947) či románom Konformista (1951) a sériou Rímskych poviedok. Veľmi úspešné boli aj jeho romány Horalka (1957) a Nuda (1960).
Mnohé jeho romány a poviedky boli aj sfilmované. Jednou z najznámejších bola v tomto smere filmová adpatácia románu Horalka v réžii Vittoria De Sicu z roku 1960, v ktorej sa zaskvela Sophia Loren.
Moravia, ktorý sa zaradil k najčítanejším a najprekladanejším talianskym autorom, sa vo svojich dielach zaoberal úpadkom rodiny, krachom medziľudských vzťahov a v neskoršom období celkom otvorene aj sexuálnou tematikou. Pre svoje názory i tvorbu dostal dokonca do sporu s katolíckou cirkvou, ktorá v roku 1952 zaradila jeho prózy na index zakázaných kníh.
Na začiatku sedemdesiatych rokov vyvolal škandál Moraviov provokatívny román Ja a On (1971), v ďalších dielach sa už ale k svojim najlepším kusom kvalitou nepriblížil.
Angažoval sa aj v politike a v roku 1984 bol dokonca zvolený za poslanca Európskeho parlamentu za taliansku komunistickú stranu. V tom istom roku šokoval 77-ročný spisovateľ verejnosť sobášom s o 47 rokov mladšou Španielkou Carmen Llerovou. Bolo to jeho druhé manželstvo, predtým bol v rokoch 1941 až 1961 ženatý s talianskou spisovateľkou Elsou Morantovou.
Alberto Moravia, ktorý bol až trinásťkrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru no nikdy ju nezískal, zomrel 26. septembra 1990. Našli ho mŕtveho v kúpeľni jeho rímskeho bytu.