Komunistický žalár ho pripravil o mladosť i zdravie, prešiel aj fabrikou na vraždenie osobnosti

Komunisti ho povláčili po najťažších väzeniach, týrali ho fyzicky aj psychicky. Jeho srdce ten tlak nezvládlo, no osobnosť mu nezlomili. A hoci posledné roky takmer nedokázal vstať z postele, napokon zomrel postojačky. Janko Havlík.

Väčšine Slovákov jeho meno nič nehovorí. Zatiaľ. Proces blahorečenia, ktorý sa v súvislosti s jeho životom začal pred pár rokmi, to zrejme už onedlho zmení. No keby aj Janko Havlík nikdy nezískal oficiálny titul svätca, ťažko sa dá ubrániť dojmu, že mal k tejto tajomnej esencii veľmi blízko. 

Detský sen o misionárstve

Na svet prišiel 12. februára 1928 v Dubovciach na Záhorí ako prvorodený syn Karola a Justíny Havlíkovcov. Duchovné bohatstvo svojej rodiny nasával celou bytosťou, jej materiálnu chudobu zas hádzal za hlavu.

„Oblečenie nemal, topánky nemal, chodil v tatových velikánskych botách... Raz, ako tak išiel po ulici v tatovom kabáte, pristavila ho istá žena a opýtala sa ho: ,Chlapče, ty nemáš rodičov?‘ On celý očervenel a ohradil sa: ,Čoby som nemal!‘ Nuž – dala mu kabát so slovami: ,Ten ti bude akurát.‘“

Aj takúto spomienku Jankovej mamy na ich materiálne pomery uvádza Helena Sláviková v knihe Hrdinské svedectvo mladosti.

​Janko nebol žiadna citlivka, ako jedenásťročný denne pešo prešiel šestnásť kilometrov do školy a späť. A nebol ani žiadny malý svätec: učenlivý bol v dobrom i zlom a mama ho karhala viac ako často. V živej náture sa však skrýval veľký smäd po duchovne, hĺbený aj tetou Angelou, neskôr rehoľnou sestrou Modestou.

Jeho detský sen stať sa misionárom počas dospievania nevybledol, naopak, časom získaval čoraz reálnejšie kontúry. V pätnástich ho privedie do apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Banskej Bystrici. Teda školy spravovanej rehoľou, ktorej vždy najviac ležali na srdci ľudia „vysunutí na smetisko spoločnosti“, ako si neskôr zapíše samotný Ján.

Čierne listiny pre štváčov

Prvý, na úvod len pomerne mierny kopanec zo strany dejín utŕži Janko Havlík v auguste 1944, keď po vypuknutí SNP musí prvý raz prerušiť štúdium. Po vojne sa do školy vráti, no pokojné časy netrvajú dlho. Kormidla sa v Československu násilne ujíma komunistický režim a keď v máji 1949 vyšportovaný, sčítaný a ideálmi naplnený mladík pristupuje k maturite, IX. zjazd KSČ si práve vytyčuje plán likvidácie náboženstva a katolíckeho školstva.

„Komunistická moc si veľmi dobre uvedomovala, že otázkou jej bytia či nebytia je ateizácia mládeže,“ podotýka vo svojej knihe Helena Sláviková.

Jánovo vytúžené kňazské štúdium na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte je teda zmarené. Stihne ešte vstúpiť do noviciátu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Ladciach, no režim slučku sťahuje čoraz tuhšie.

Janko Havlík. Na svätca sa vypracoval až časom, v detstve robil vylomeniny ako každé dieťa.
Janko Havlík. Na svätca sa vypracoval až časom, v detstve robil vylomeniny ako každé dieťa.
Zdroj: archív obce Dubovce

​„Urobili sme veľký pokrok. Zavreli sme cirkevné školy, teraz postupne berieme kláštory, zatvárame kňazov. Treba odhaľovať ich ako agentov cudziny, nepriateľov našej republiky. Bolo by dobre, aby ste v krajoch a okresoch mali pripravené čierne listiny tých najväčších štváčov. Keď nie dnes, tak zajtra to budeme potrebovať,“ prednesie na neverejnom zasadnutí ÚV KSČ na jeseň 1949 generálny tajomník Rudolf Slánsky.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.