Žena, ktorej objavy začali atómový vek: Maria Curie doplatila životom na to, čo ju preslávilo

Dodnes je jednou z najväčších osobností svetovej vedy. Maria Curie-Sklodowská, ktorá sa narodila pred 150 rokmi, bola prvou profesorkou na slávnej Sorbonne. Francúzska fyzička a chemička poľského pôvodu má v Paríži múzeum a je aj prvou ženou, ktorá vstúpila na Panthéon, kde odpočívajú tí, ktorých si chce Francúzsko mimoriadne uctiť.

Múzeum Marie Curie-Sklodowskej sa nachádza v prízemí Pavilonu Curie, v jednej z najstarších budov Inštitútu rádia, kolísky rádioterapie, ktorý sa stal Inštitútom Curie. A jeho riaditeľ Renaud Huynh hovorí o Marii Curie-Sklodowskej ako o legende.

Prvýkrát získala Nobelovu cenu v roku 1903 za fyziku spolu so svojím manželom Pierrom Curiem a Antoinom Henrim Becquerelom, ako ocenenie mimoriadnych zásluh vo výskume žiarenia, druhý raz ju dostala sama v roku 1911 za zásluhy o rozvoj chémie a za objav prvkov polónium a rádium.

Obdiv k tomu, čo dosiahla zvýrazňujú podmienky, v akých Maria spolu s manželom k svojim objavom dospeli. Od optimálnych a dá sa povedať, že aj od vedeckých mali totiž ďaleko. Pre lepšiu predstavu - aby získali gram nového prvku museli ručne spracovať približne osem ton rudy, nehovoriac o tom, že namiesto laboratória pracovali v polorozpadnutej a nevykúrenej kôlni bez technických pomôcok.

Najprv nech študuje sestra, ja počkám

Na skromné podmienky bola však Maria zvyknutá. V Poľsku, kde sa 7. novembra 1867 narodila, v nich vyrastala. Bola jedným z piatich detí v učiteľskej rodine, navyše jej otec, ktorý bol veľkým vlastencom mal pre svoje názory o nezávislom Poľsku často problém sa na dlhší čas zamestnať. Navyše, keď mala Maria jedenásť rokov, prišla o matku a situácia rodiny sa ešte viac zhoršila.

Otec chcel deťom zabezpečiť vzdelanie, nemal však na ich štúdium peniaze. Súrodenci si teda pomáhali navzájom. Maria teda pracovala ako vychovávateľka, aby pomohla staršej sestre, ktorá chcela študovať v Paríži. Až keď sa Broňa stala lekárkou, začala jej sestra myslieť na svoju budúcnosť.

V roku 1891 Sklodowská zložila prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie slávnej parížskej Sorbonny. Vo francúzskej metropole sa pretĺkala ťažko, bola odkázaná sama na seba. Popri štúdiu teda tvrdo pracovala, aby si zabezpečila prostriedky.

Napriek nesmiernej záťaži patrila medzi premiantov a okrem fyziky a chémie začala dokonca študovať aj matematiku, pričom všetky skúšky zložila s vyznamenaním. V roku 1893 získala diplom z fyziky a začala pracovať v laboratóriách Gabriela Lippmanna, druhý diplom z matematiky získala o rok neskôr.

Pierre a Marie Curieovci dospeli k prevratným vedeckým objavom v mimoriadne skromných podmienkach.
Pierre a Marie Curieovci dospeli k prevratným vedeckým objavom v mimoriadne skromných podmienkach.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Nadaná študentka neunikla pozornosti pedagógov, ktorí jej zverovali čoraz viac samostatných prác. Aj to prispelo k tomu, že svoj pôvodný zámer - získať univerzitný diplom a vrátiť sa do Poľska - nakoniec prehodnotila. Ešte väčšiu zásluhu však na zmene plánu mal muž, s ktorým sa Maria Sklodowská na Sorbonne zoznámila.

​Pierre Curie bol typický vedec. Výskum bol alfou a omegou jeho života a súkromie druhoradé. Ako tridsaťpäťročný zarytý starý mládenec však stretol Mariu Sklodowskú, ktorá mala rovnaké záujmy ako on. Preskočila medzi nimi iskra a zakrátko sa rozhodli spojiť nielen svoje vedecké bádanie, ale aj životy.

O peniaze nám nejde

Keď sa v roku 1896 pustila do skúmania novoobjaveného rádioaktívneho žiarenia, netušila, že práve začala pracovať na objave, ktorým sa zapíše do dejín. Námet, na prvý pohľad nie veľmi atraktívny, jej ponúkol muž, ktorý krátko predtým na nový jav prišiel - profesor Henri Becquerel. Mariu však zaujal, s nadšením sa vrhla do náročnej práce na delení uránovej rudy a hľadania príčiny spôsobujúcej vysokú rádioaktivitu.

Svojím zápalom strhla aj manžela. Po dvoch rokoch dospeli k prvému výsledku a z uránovej rudy oddelili dva dovtedy neznáme prvky. Prvému, ktorý objavili v júli 1898 dali meno Polónium (podľa Poľska, Mariinej vlasti) a o niekoľko mesiacov identifikovali druhý, ktorý podľa latinského výrazu pre lúč nazvali ho Rádium.

Bol to prevrat vo fyzike, pretože dovtedy bol atóm považovaný za nedeliteľný. Zrazu sa ukázalo, že sa skladá z ďalších elementárnych častíc, ktoré sa môžu v určitých prípadoch uvoľniť.

Curieovci si svoj objav odmietli dať patentovať, hoci na tom mohli zarobiť veľké peniaze. A to napriek tomu, že žili vo veľmi skromných podmienkach. „Nerobili sme to preto, aby sme zbohatli,“ tvrdili. O päť rokov neskôr však finančnú odmenu predsa len dostali. Bola spojená s Nobelovou cenou za fyziku, ktorú im udelila švédska Kráľovská akadémia vied. Získali ju spolu s objaviteľom rádioaktivity Henrim Becquerelom, z ktorého poznatkov vychádzali. Peniaze, ktoré dostali, investovali do výskumu...

Pierre a Maria Curieovci. Svoj objav si odmietli dať patentovať, hoci žili pomerne chudobne a mohli zaň získať veľké peniaze.
Pierre a Maria Curieovci. Svoj objav si odmietli dať patentovať, hoci žili pomerne chudobne a mohli zaň získať veľké peniaze.
Zdroj: biusante.parisdescartes.fr

​Pri práci s rádioaktívnym materiálom objavili ešte čosi. Sami na sebe zistili, že rádium poškodzuje tkanivo. Pierrovi napadlo, či by sa takýmto spôsobom nedali ničiť napríklad zhubné nádory a začal sa tomuto výskumu dôkladnejšie venovať. Zároveň si však Curieovci uvedomovali, že ich objav môže pre ľudí znamenať nielen nádej, ale aj hrozbu.

„Vieme si predstaviť, že rádium sa môže v rukách zločincov stať nebezpečnou zbraňou. Musíme si preto položiť otázku, či je vôbec pre ľudstvo dobré poznať všetky tajomstvá prírody, či je dosť zrelé na to, aby ich vedelo využiť a či mu tieto poznatky neprinesú skazu,“ povedal Pierre vo svojom príhovore pri udeľovaní Nobelovej ceny.​

Spoločnú prácu manželov Curieovcov na výskume rádioaktívnych prvkov ukončila 19. apríla 1906 tragédia. Pierre išiel do sídla Akadémie vied a zamyslený vstúpil na cestu, po ktorej sa rútil povoz. Kone ho zrazili na dlažbu a kolesá voza mu rozdrvili lebku.

Rádium si našlo svoju obeť

Maria hľadala únik pred smútkom v práci a čoraz viac sa uzatvárala do seba. Keď jej francúzska vláda ponúkla štátnu penziu, odmietla to s tým, že o seba a svoje dve dcéry (Irène sa Curieovcom narodila v roku 1897, Eva v roku 1904) sa dokáže postarať sama. Pomohlo jej ale vedenie Sorbonny, ktoré jej po Pierrovi zverilo vedenie katedry. Maria Curie-Sklodowská sa tak stala prvou ženou-profesorkou na tejto svetoznámej univerzite.

Ďalšej pocty a ocenenia svojej práce sa dočkala v roku 1911 keď jej druhýkrát udelili Nobelovu cenu, tentoraz za chémiu. Aj vďaka tomu francúzsku vládu presvedčila, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie Inštitútu pre rádium, v ktorom sa sústreďovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny.

Po manželovej tragickej smrti hľadala Maria únik pred smútkom v práci a čoraz viac sa uzatvárala do seba.
Po manželovej tragickej smrti hľadala Maria únik pred smútkom v práci a čoraz viac sa uzatvárala do seba.
Zdroj: biusante.parisdescartes.fr

​Po prvej svetovej vojne sa Maria Curie-Sklodowská, okrem riadenia inštitútu, venovala prvým výskumom liečby rakoviny pomocou rádioaktivity. Zároveň cestovala po svete, kde jej nadácia pomáhala zakladať lekárske ústavy na liečbu rakoviny.

Rádioaktívny prvok, ktorý objavila a priniesol jej svetovú slávu napokon život slávnej vedkyne aj ukončil. V roku 1934 podľahla ako 67-ročná vtedy ešte záhadnému rozkladu krvi. O rok neskôr získala jej dcéra Iréne, spolu s manželom Frédéricom Joliotom, za objav umelej rádioaktivity Nobelovou cenu za chémiu.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.