Titusovi Zemanovi odvaha priniesla roky pekla. A svätosť

Mal šťastie. V tú noc, keď sa komunisti rozhodli zlikvidovať československé kláštory, bol v bezpečí na šenkvickej fare. Namiesto pohodlia však zvolil risk a nasadil krk za saleziánskych spolubratov. Posledný ilegálny prechod cez hranice, ktorým im chcel pomôcť, však nevyšiel. A režim mu to spočítal do posledného vlasu.

Povedané dnešným jazykom – bol to týpek. Už odmala bol presvedčený, že chce byť kňazom, a mal iba dvanásť, keď zaklopal na brány saleziánskeho kláštora v Šaštíne. Don Bokor, najvyšší predstavený, sa ho usiloval odradiť a varoval ho, že tu nebude môcť plakať, keď mu príde smutno za mamou. Mladý Titus vytasil protiargument: áno, pozemskú mamu tu síce nebude mať, zato Panna Mária ho bude sprevádzať naďalej.

„S tým chlapcom sa nedá rozprávať. Nedá sa odhovoriť, je povolaný,“ kapituloval vraj po krátkej debate Don Bokor. Aspoň tak to v životopise Titusa Zemana spomína jeho synovec Michal Titus Radošinský.

A čoskoro sa ukáže, že najstarší syn z desiatich detí chudobných manželov Zemanovcov je nielen povolaný, ale aj mimoriadne nadaný. Teológiu odchádza študovať priamo na Gregoriánsku univerzite v Ríme a pokračuje na Inštitúte teológie v Chieri pri Turíne.

V Turíne je v roku 1940 aj vysvätený za kňaza. Napokon ho Don Bokor ešte presvedčí na vysokoškolské štúdium chémie a prírodopisu, aby mohol učiť na biskupskom gymnáziu v Trnave. A, samozrejme – popritom sa naplno venovať mladým.

Nočný vešač krížov

„Bol jednoduchý a zároveň veľmi vtipný, mladícky a dobrý športovec.“ Takto ho opísal dnes už nebohý Andrej Pauliny, jeden z jeho bývalých študentov, neskôr saleziánsky kňaz. A pridal aj príhodu z čias druhej svetovej vojny, keď Rusi obsadili saleziánsky ústav.

„Keď z neho odtiahli, museli sme ho dať do poriadku. Všetky toalety boli upchaté a voda s výkalmi tiekla po chodbách. Don Zeman ako chemik sa snažil preraziť upchaté toalety a prečistiť ich.“ Robil to vraj nielen húževnato, ale aj s humorom.

​Po tom, čo sa v povojnových časoch vymenilo na gymnáziu vedenie, ukázal zasa inú stránku osobnosti. Ateistický riaditeľ prikázal zvesiť zo stien školy všetky kríže, voči čomu študenti aj profesori protestovali. Don Titus spolu s dvojicou ďalších učiteľov neváhali a dve noci po sebe ich opakovane zavesili naspäť. Kríž bol predsa symbolom toho, čo považovali za stredobod sveta i vlastných životov.

Zdroj: Archív Michala Titusa Radošinského

​Už na druhý deň za túto principiálnosť zaplatil daň: v podobe výpovede. Čas skutočných previerok charakteru Titusa Zemana však v tom čase ešte iba čakal za dverami. Komunisti ich najprv pootvorili a následne rozrazili dokorán.

Nová misia Dona Titusa

Noc z 13. na 14. apríla 1950 už navždy zostane v československých dejinách zapísaná ako „barbarská“. Príslušníci Ľudových milícií spolu s ŠtB a políciou počas nej surovo zlikvidovali takmer všetky mužské kláštory na území republiky a ich členov poslali do väzení, pracovných táborov alebo ich minimálne zbavili možnosti legálne vykonávať to, čomu zasvätili svoj život.

Dočítajte článok teraz len za 1 cent