Femme fatale. Ako ublížil Husák svojej prvej manželke

Nevšedné na nej bolo prakticky všetko. A zďaleka nielen to, že aj v tieni najprv velebeného a neskôr väzneného manžela sa vypracovala na uznávanú divadelnú režisérku. O jej charizme a vzdelaní ani nehovoriac. A o náhlej smrti pred päťdesiatkou už vôbec nie.

„Bola som študentkou VŠMU, keď som raz išla do kina Palace. Pani Magda tam vošla so Ctiborom Filčíkom. Bolo to zvláštne – keď ona niekam vošla, vošiel ktosi. Jednoducho ma fascinovala, musela som sa na ňu dívať. Pôsobila imponujúcim studeným dojmom, ale elegantným. Bola ženská a príťažlivá – aspoň pre mňa.“

Aj takto si na Magdu Husákovú-Lokvencovú v rozhovore s teatrologičkou Nadeždou Lindovskou spomína Božiadara Turzonovová. A v pripisovaných prívlastkoch sa zhoduje s celou plejádou ďalších ľudí, ktorým prvá dáma nášho divadla vstúpila do života. Zvyčajne nezmazateľne, keďže výroky pamätníkov naznačujú, že druhých inšpirovala rovnako, ako dýchala. Zjavom, inteligenciou, noblesou. A zo všetkého najviac azda tým, čo Turzonovová nazýva vnútornou aristokraciou:

„Lebo, ako sa ona zachovala v prípade manžela, hoci mala priateľa, ako Husáka neopustila, nehodlala sa rozviesť, a až keď vyšiel z väzenia, učinila tento krok, to bolo príkladné. To bol charakter.“ Áno, a kovaný ohňom aj iných ťažkých udalostí.

Osudová jar

Prvú tragédiu svojho života musela Magdaléna Viera (tak oficiálne znelo jej celé krstné meno) uniesť ešte v detstve. Má iba sedem rokov, keď jej zomiera matka. Pôvodom česká rodina Lokvencovcov už v tom čase žije najskôr v Trenčíne, neskôr v blízkych Motešiciach, kde otec Antonín, rozhľadený, vzdelaný a po mnohých stránkach nadaný dôstojník Československej armády, spravuje vojenský veľkostatok a chýrny žrebčín.

Zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

​​Magda tu napriek strate matky trávi šťastnú mladosť – vášnivo jazdí na koni, inklinuje k herectvu a v duchu hodnôt rodiny veľmi seriózne pristupuje k svojmu vzdelaniu. Slovami Nadeždy Lindovskej: „Vychovávali ju ako emancipovanú mladú dámu predmníchovskej Československej republiky.“ Od svojich rovesníkov (a najmä rovesníčok) sa však líši ešte čímsi: ateistickým svetonázorom, bojom za práva žien a tiež príklonom k ľavičiarstvu.

​​Keď na jar v roku 1935 vstúpi do jej života Gusto, o tri a pol roka starší rešpektovaný ľavicový agitátor, stretáva v nej krásnu a charizmatickú organizátorku vzdelávacích prednášok na dievčenskom reálnom gymnáziu v Banskej Bystrici. A navyše: s aristokratickými spôsobmi. Okamžite si padnú do oka. A hoci okrem fyzickej príťažlivosti v tom zohrá rolu aj obojstranný boj za lepší svet a intelektuálny súlad, ich vzťah mal podľa slov Nadeždy Lindovskej aj silne romantickú až osudovú dimenziu.

„Obom im otcovia bojovali v prvej svetovej vojne, obaja prišli o mamu v ranom veku. A tá Husákova sa navyše volala Magda.“

S Gustom po boku

Dve silné osobnosti vytvoria neprehliadnuteľný pár a obaja zasväcujú svoj um a charizmu komunistickému hnutiu, ktorého súčasťou v bol v tom období aj boj za práva žien. Magda od začiatku pomáha Gustávovi v presadzovaní jeho zámerov sťa akási predĺžená ruka, no rozhodne nezostáva v jeho tieni.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.