Femme fatale. Ako ublížil Husák svojej prvej manželke

Nevšedné na nej bolo prakticky všetko. A zďaleka nielen to, že aj v tieni najprv velebeného a neskôr väzneného manžela sa vypracovala na uznávanú divadelnú režisérku. O jej charizme a vzdelaní ani nehovoriac. A o náhlej smrti pred päťdesiatkou už vôbec nie.

„Bola som študentkou VŠMU, keď som raz išla do kina Palace. Pani Magda tam vošla so Ctiborom Filčíkom. Bolo to zvláštne – keď ona niekam vošla, vošiel ktosi. Jednoducho ma fascinovala, musela som sa na ňu dívať. Pôsobila imponujúcim studeným dojmom, ale elegantným. Bola ženská a príťažlivá – aspoň pre mňa.“

Aj takto si na Magdu Husákovú-Lokvencovú v rozhovore s teatrologičkou Nadeždou Lindovskou spomína Božiadara Turzonovová. A v pripisovaných prívlastkoch sa zhoduje s celou plejádou ďalších ľudí, ktorým prvá dáma nášho divadla vstúpila do života. Zvyčajne nezmazateľne, keďže výroky pamätníkov naznačujú, že druhých inšpirovala rovnako, ako dýchala. Zjavom, inteligenciou, noblesou. A zo všetkého najviac azda tým, čo Turzonovová nazýva vnútornou aristokraciou:

„Lebo, ako sa ona zachovala v prípade manžela, hoci mala priateľa, ako Husáka neopustila, nehodlala sa rozviesť, a až keď vyšiel z väzenia, učinila tento krok, to bolo príkladné. To bol charakter.“ Áno, a kovaný ohňom aj iných ťažkých udalostí.

Osudová jar

Prvú tragédiu svojho života musela Magdaléna Viera (tak oficiálne znelo jej celé krstné meno) uniesť ešte v detstve. Má iba sedem rokov, keď jej zomiera matka. Pôvodom česká rodina Lokvencovcov už v tom čase žije najskôr v Trenčíne, neskôr v blízkych Motešiciach, kde otec Antonín, rozhľadený, vzdelaný a po mnohých stránkach nadaný dôstojník Československej armády, spravuje vojenský veľkostatok a chýrny žrebčín.

Zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

​​Magda tu napriek strate matky trávi šťastnú mladosť – vášnivo jazdí na koni, inklinuje k herectvu a v duchu hodnôt rodiny veľmi seriózne pristupuje k svojmu vzdelaniu. Slovami Nadeždy Lindovskej: „Vychovávali ju ako emancipovanú mladú dámu predmníchovskej Československej republiky.“ Od svojich rovesníkov (a najmä rovesníčok) sa však líši ešte čímsi: ateistickým svetonázorom, bojom za práva žien a tiež príklonom k ľavičiarstvu.

​​Keď na jar v roku 1935 vstúpi do jej života Gusto, o tri a pol roka starší rešpektovaný ľavicový agitátor, stretáva v nej krásnu a charizmatickú organizátorku vzdelávacích prednášok na dievčenskom reálnom gymnáziu v Banskej Bystrici. A navyše: s aristokratickými spôsobmi. Okamžite si padnú do oka. A hoci okrem fyzickej príťažlivosti v tom zohrá rolu aj obojstranný boj za lepší svet a intelektuálny súlad, ich vzťah mal podľa slov Nadeždy Lindovskej aj silne romantickú až osudovú dimenziu.

„Obom im otcovia bojovali v prvej svetovej vojne, obaja prišli o mamu v ranom veku. A tá Husákova sa navyše volala Magda.“

S Gustom po boku

Dve silné osobnosti vytvoria neprehliadnuteľný pár a obaja zasväcujú svoj um a charizmu komunistickému hnutiu, ktorého súčasťou v bol v tom období aj boj za práva žien. Magda od začiatku pomáha Gustávovi v presadzovaní jeho zámerov sťa akási predĺžená ruka, no rozhodne nezostáva v jeho tieni.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.