Muž, ktorý dal svetu liek na krízy

Už odmalička bol predurčený na úspech. Jeho otec John Neville Keynes pôsobil ako profesor ekonómie na známej univerzite v britskom Cambridge. Matka Florence Ada Brownová zase uspela vo výskume sociálnej reformy a preslávila sa ako autorka viacerých kníh v tomto odbore.

Aj vďaka tomu, že ho rodičia od útleho detstva viedli k štúdiu, trávil John Maynard Keynes viac času v knižnici medzi dielami uznávaných osobností svetovej vedy než na dvore s kamarátmi. A dnes je považovaný za jedného z najdôležitejších ekonómov v histórii a otca modernej makroekonómie. „John Keynes je zakladateľom ekonomického smeru keynesiánstvo. Ide o určitý protipól klasickej a neoklasickej ekonómie. Kritizuje totiž myšlienku neviditeľnej ruky trhu, s ktorou v 18. storočí prišiel škótsky filozof Adam Smith. Na zásahy štátu do fungovania ekonomiky sa pozerá ako na pozitívny jav,“ vysvetľuje pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.

Liek na krízy
Podľa Keynesovej teórie sú liekom na ekonomické krízy fiškálne a monetárne zásahy štátu do fungovania hospodárstva. V skratke – vláda môže zvýšiť celkový dopyt, ktorý tvorí súčasť hrubého domáceho produktu, prostredníctvom masívneho intervenovania a spotreby. Podporí tým ekonomický rast, pretože znížený dopyt je príčinou ekonomickej stagnácie. Štát tým zmierni nepriaznivé dosahy ekonomických výkyvov, ako sú recesie či depresie.

Teória Johna Keynesa našla plné uplatnenie počas Veľkej hospodárskej krízy, ktorá sa medzi dvoma svetovými vojnami rozšírila zo Spojených štátov do väčšiny vyspelých krajín. Mnohí ekonómovia vtedy pochopili, že riešením problémov a vysokej nezamestnanosti môžu byť masívne vládne investície, ktoré naštartujú dopyt, a tým aj ekonomický rast. „Vďaka štátnym zásahom v období Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia našlo keynesiánstvo množstvo stúpencov. Bolo považované za dôkaz prekonania princípov klasickej ekonómie,“ dopĺňa Bohuněk.

John Maynard Keynes počas krízy argumentoval tým, že strata výkonnosti súkromného sektora v dôsledku systémového šoku, akým bol nepochybne aj prepad akciových trhov v roku 1929, by mala byť kompenzovaná vládnymi výdavkami. Tvrdil, že pri nižšom efektívnom celkovom dopyte alebo pri menšom celkovom objeme výdavkov v hospodárstve by bez vládnej intervencie mohol súkromný sektor natrvalo znížiť úroveň svojej ekonomickej aktivity. Za následok by to okrem iného malo nárast nezamestnanosti.

Začarovaný kruh
Fungovanie Keynesovej teórie bolo počas najhoršej globálnej krízy 20. storočia možné pozorovať takpovediac v priamom prenose. Po prudkom prepade trhov automaticky poklesla hodnota podnikov na burze, ktoré tým stratili veľkú časť kapitálu. Museli preto začať prepúšťať pracovníkov.

Vytvoril sa začarovaný kruh, z ktorého bez zásahu zvonku nebolo úniku. Prepustení pracovníci, ktorí boli zároveň spotrebiteľmi, míňali menej peňazí na nákup tovarov vyrobených podnikmi. Tie následne kvôli nižšiemu dopytu a zákonitému prepadu tržieb museli prepúšťať ďalších zamestnancov. Mnohé spoločnosti dokonca skrachovali, čím sa na dlažbe ocitli všetci ich pracovníci. Dodnes sú známe zábery z čiernobielych amerických filmov z prelomu 20. a 30. rokov minulého storočia, ktoré ukazujú dlhé rady záujemcov o prácu, čakajúcich na každé voľné miesto.

Keynesovo učenie hovorí, že klesajúcu špirálu dopytu a tržieb možno zastaviť len zásahom zvonku. Ľudia s nižším príjmom majú totiž tendenciu okamžite minúť svoj príjem na bývanie, stravovanie, dopravu a ďalšie veci nevyhnutné na holé prežitie.

Na druhej strane, ľudia s oveľa vyššími príjmami nebudú chcieť spotrebovať všetko. Začnú šetriť, čo v praxi znamená, že rýchlosť obehu peňazí v ekonomike sa zníži. Tým poklesne aj tempo hospodárskeho rastu. Vládne výdavky sa preto musia zamerať na programy verejných prác v dostatočne veľkom rozsahu, aby obnovili rast na svoju predchádzajúcu úroveň. Svoj návod na odstránenie nezamestnanosti predstavil Keynes vo svojom diele Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, ktoré vyšlo v roku 1936.

Talentovaný vedec
John Keynes vo svojej práci využíval nadanie na viaceré vedné odbory. Nebol len skvelým ekonómom, ale aj matematikom. Kombináciu svojich talentov neskôr okrem politiky a ekonomickej teórie spojil aj v osobnom biznise, keď sa stal veľmi úspešným investorom. Na akciových trhoch zarobil do takzvaného čierneho štvrtku na Wall Street, ktorý 24. októbra 1929 odštartoval rast veľkej krízy, milióny libier.

Vedecké základy mu dalo štúdium na elitnej škole Eton College, ktorá vychovala takmer dve desiatky britských premiérov a niekoľko členov kráľovskej rodiny. Okrem získavania študijných znalostí si tu začal budovať aj sieť prominentných kontaktov.

Po skončení Etonu nastúpil do King´s College v Cambridgei, kde bol vďaka svojmu otcovi profesorovi takmer ako doma. Vyštudoval tu ekonómiu a začal sa zaujímať o politiku. A práve tá ho zaviedla opäť k ekonómii.

Svoje teoretické vedomosti o zákonitostiach prepojenia ekonómie s politikou začal Keynes využívať v praxi krátko pred prvou svetovou vojnou. Talent pri uplatňovaní ekonomickej teórie v praktických problémoch spojených s menou či úvermi ukázal počas svojho pôsobenia v Kráľovskej komisii pre indickú menu a financie.

Keynesova reputácia rástla. Počas vojny sa stal poradcom britského ministra financií pre ekonomické a finančné záležitosti. Preslávil sa napríklad tým, že navrhoval podmienky úverov medzi Britániou a jej spojencami. Mal tiež pod palcom nákup cudzích mien.

Mrazivý dôsledok
Vláda v Londýne začala Keynesovi veriť až natoľko, že ho svojho času zaradila do britskej delegácie, ktorú vyslala na mierovú konferenciu vo francúzskom Versailles v roku 1919. Na tejto konferencii, ktorú organizovali víťazné mocnosti prvej svetovej vojny, sa dohodli podmienky mierovej zmluvy vrátane vojnových reparácií.

Na základe poznatkov a skúseností z konferencie napísal Keynes v roku 1919 svoje prvé veľké dielo – Ekonomické dôsledky mieru. Tvrdil v ňom, že reparácie, ktoré museli porazení Nemci splácať na základe rozhodnutia víťazov vojny, boli príliš tvrdé a Nemecko dotlačia do krachu. Jeho vízia sa naplnila, keď Nemecko zažilo v nasledujúcich rokoch hyperinfláciu. Kurz ríšskej marky sa ku koncu roku 1923 vyšplhal na astronomických 4,2 bilióna za jeden dolár.

Priamym následkom bol kolaps nemeckého hospodárstva a fakt, že porazená krajina splatila iba časť dohodnutých reparácií. Až neskôr sa ukázal ešte jeden mrazivý dôsledok toho, že lídri mocností nepočúvali Keynesove varovania, aby neurčovali Nemecku príliš vysoké reparácie. Ekonomický kolaps vyvolal nárast radikálnych nálad medzi Nemcami, čo spolu s Veľkou hospodárskou krízou, ktorá prišla do Európy zo Spojených štátov, viedlo de facto k nástupu Adolfa Hitlera k moci v januári 1933 a začiatku druhej svetovej vojny o šesť rokov neskôr.

Negatívne stránky
Paradoxne – práve Hitler využil vo svojej ekonomickej politike niektoré prvky keynesiánstva. Napríklad vtedy, keď v polovici 30. rokov vo veľkom pumpoval peniaze do výstavby siete nemeckých diaľnic a iných súčastí infraštruktúry. A niektorí Hitlerovi ekonómovia sa netajili tým, že sú stúpencami Keynesovej teórie.

I keď, samozrejme, mnohí súčasní ekonómovia odmietajú Hitlera označovať za keynesiána. Peniaze na štátne investície totiž získaval aj takými spôsobmi, ktoré s ekonomikou nemajú nič spoločné – napríklad zabavovaním židovských majetkov a neskôr aj vojnovými výpadmi spojenými s plienením okupovaných území.

Svoje hospodárske politiky postavili na Keynesovej teórii v druhej polovici minulého storočia mnohé ďalšie krajiny. Postupne sa však ukázali aj jej negatívne stránky. Za určitých podmienok môže totiž vládna intervencia na trhu krátkodobo podporiť ekonomický rast. Avšak príliš časté zásahy štátu majú nezriedka za následok dlhodobé negatívne následky ako inflácia, neefektívna distribúcia zdrojov či znížená motivácia účastníkov trhu venovať sa produktívnej práci, šetreniu a investovaniu.

Čím sa vyznačuje keynesiánstvo
– štát môže zvýšiť celkový dopyt prostredníctvom masívneho intervenovania a spotreby
– vládne výdavky sa musia zamerať v dostatočnom rozsahu na investície do verejných prác
– naštartuje sa tým rast ekonomiky a zmiernia sa nepriaznivé dosahy hospodárskych výkyvov