Základ modernej ekonómie položil škótsky filozof

Osud sa s ním od narodenia príliš nemaznal. Mal poruchu reči, kvôli ktorej bol často terčom posmeškov od spolužiakov. Otec zomrel dva mesiace po jeho narodení a vychovávala ho iba matka. V pomerne mladom veku začal trpieť neurotickými prejavmi, kvôli čomu sa u neho postupne vyvinul silný nervový tik v tvári.

Možno aj to bol dôvod, prečo sa rodák z malého škótskeho mestečka Kirkcaldy asi 20 kilometrov severne od Edinburghu Adam Smith už od detstva radšej obklopoval knihami než spoločnosťou ľudí. Vypracoval sa na špičkového mysliteľa, ktorý je zakladateľom modernej ekonómie a duchovným otcom pojmu neviditeľná ruka trhu. Jeho kniha Bohatstvo národov, ktorá dodnes patrí medzi najcitovanejšie diela v histórii vôbec, dostala prívlastok Biblia kapitalizmu.

Zmysel pre slobodu a racionalitu
Mladý Adam, ktorý vyrastal v prvej polovici 18. storočia, bol bezpochyby mimoriadne talentovaným študentom. Ku knihám ho odmalička viedla nábožensky založená matka Margaret Douglasová, ktorá bola poslankyňou škótskeho parlamentu. Glasgowskú univerzitu začal navštevovať v roku 1737 už ako 14-ročný. Spočiatku sa venoval morálnej filozofii. Už tam začal rozvíjať svoj zmysel a vášeň pre slobodu, racionalitu a voľný prejav.

Adam Smith bol veľmi dobrý žiak a rýchlo si získaval reputáciu. Raketovým tempom napredoval aj v akademickom vzdelaní. Školu v Glasgowe ukončil ako 17-ročný a na postgraduálne štúdiá následne zamieril do Oxfordu.

Smith sa ako 27-ročný stal profesorom na univerzite v Glasgowe. Najprv prednášal logiku, neskôr morálnu filozofiu. A rýchlo si budoval meno aj sieť prominentných kontaktov. Dlhé večery trávil v diskusiách s poprednými politikmi, vynálezcami a filozofmi. Medzi jeho najbližších priateľov patrili napríklad filozof David Hume a inžinier James Watt. S nimi Smitha spájalo najmä to, že všetci traja boli významnými škótskymi rodákmi a patriotmi.

Priemyselná revolúcia
James Watt sa najviac preslávil objavom parného stroja – i keď o skutočnom vynálezcovi dodnes panujú veľké pochybnosti. Isté je, že práve vďaka parnému stroju sa v polovici 18. storočia začali naplno rozbiehať obrátky procesu, ktorý dnes poznáme pod pojmom prvá priemyselná revolúcia. Adam Smith všetky zmeny, ktoré mu bežali priamo pred očami, pozorne sledoval, analyzoval a neskôr opísal vo svojich dielach.

V 50. rokoch 18. storočia v Anglicku väčšina ľudí pracovala v poľnohospodárstve. Populačne dominoval vidiek, kde žili v obciach malé komunity, ktoré obhospodarovali pôdu, pestovali plodiny a chovali domáce zvieratá. V Londýne v tom čase žilo zhruba 700-tisíc obyvateľov.

Po objave parného stroja sa tento spôsob života začal prudko meniť. Celý proces odštartoval v textilnom priemysle, kde dovtedy v malých manufaktúrach všetku prácu vykonávali ručne ľudia. Vďaka priemyselnej revolúcii boli do výroby v čoraz väčšom množstve nasadzované stroje. Čoraz viac ľudí sa sťahovalo do miest, kde sa venovali práci s vyššou pridanou hodnotou. Vznikali továrne a výrazne sa zrýchlilo obchodovanie. Na porovnanie – koncom 18. storočia sa už počet obyvateľov Londýna šplhal k miliónu. Ľudstvo sa ocitlo v ére úsvitu kapitalizmu.

Fascinujúce zmeny
Všetky tieto zmeny fascinovali Smitha, ktorý ich sledoval takpovediac v priamom prenose. Práca na univerzite ho príliš nebavila, keďže vedenie školy ho zasypávalo administratívnymi povinnosťami. Ako v rozsiahlej biografii pod jednoduchým názvom Adam Smith píše rakúsky životopisec Gerhard Streminger, v polovici 60. rokov 18. storočia sa Smith stal súkromným učiteľom. Vďaka svojmu menu a sláve mal množstvo bohatých klientov, vďaka čomu zarábal niekoľkonásobne viac než na univerzite. To mu umožnilo vydávať sa na dlhšie cesty po Európe, kde si pozorne všímal prebiehajúce zmeny a vývoj ekonomiky v jednotlivých krajinách.

A práve v tomto období začal Smith pracovať na svojom najslávnejšom diele – Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, ktoré dnes poznáme pod skráteným názvom Bohatstvo národov. Kniha, na ktorej Smith pracoval celkovo 17 rokov, sa stala modlou ekonomických teoretikov celého sveta. Dosiaľ je kľúčovým dielom politickej ekonómie a zdrojom mnohých inšpirácií. „Adam Smith je právoplatne považovaný za otca modernej ekonómie. Rok 1776, keď vyšlo jeho dielo Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, sa považuje za dátum vzniku ekonómie ako samostatnej vedy. „V tomto diele použil pojem ,neviditeľná ruka trhu‘, keď voľný trh dokáže perfektne fungovať bez vonkajších zásahov a každý účastník trhu sledujúci svoj sebecký záujem podporuje všeobecný blahobyt, pretože nevedomky svojou neviditeľnou rukou riadi trh,“ vysvetľuje pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.

Prelomová teória
V knihe Smith hovorí o teórii spontánneho poriadku, v ktorej sú sloboda, konkurencia a deľba práce nevyhnutnými predpokladmi pre bohatstvo všetkých členov spoločnosti.

V tejto teórii ide o to, že jednotlivec sa stále snaží, aby jeho produkt na trhu uspel pri najväčšej dosiahnutej hodnote. Svojím správaním a obchodnými postupmi sleduje iba svoje vlastné ciele a vôbec nepomýšľa na presadzovanie verejných záujmov. Vlastne ani nevie, akým spôsobom a do akej miery by ich mal presadzovať.

Pri dosahovaní vlastných ziskov vedie jednotlivca podľa Smithovej teórie neviditeľná ruka – vnútorný hlas, aby formuloval cieľ, o ktorý mu spočiatku vôbec nešlo. Nakoniec sa totiž ukáže, že presadzovaním svojich osobných záujmov podporuje záujmy celej spoločnosti. Neviditeľná ruka tak vedie jednotlivca k cieľu, ktorým je trhová ekonomika. A jej hlavným hnacím motorom sú mimoekonomické ciele jednotlivcov.

Inšpirácia pre Marxa
Táto prelomová teória vyvolala v Anglicku v druhej polovici 18. storočia aj vo svetle prebiehajúcich zmien v ekonomike a priemysle hotový ošiaľ. Na Smithovo dielo postupne nadväzovala drvivá väčšina ďalších ekonómov konca 18. aj celého 19. storočia ako John Stuart Mill či Alfred Marshall. Bohatstvo národov významne ovplyvnilo aj Karla Marxa, ktorý naň poukazuje vo svojom slávnom diele Kapitál. Vracajú sa k nemu aj mnohí významní ekonómovia modernej doby ako John Maynard Keynes alebo Friedrich August Hayek.

O čom hovorí Smithovo dielo Bohatstvo národov

– jednotlivec sa stále snaží, aby jeho produkt na trhu uspel pri najväčšej dosiahnutej hodnote
– trh riadi neviditeľná ruka – voľný trh dokáže perfektne fungovať bez vonkajších zásahov
– každý jednotlivec sledujúci svoj sebecký záujem podporuje všeobecný blahobyt, pretože nevedomky svojou neviditeľnou rukou riadi trh
– ľudia si tak navzájom pri sledovaní svojich sebeckých záujmov slúžia zvyčajne ešte lepšie, ako keby si chceli slúžiť zámerne
– neviditeľná ruka tak vedie jednotlivca k cieľu, ktorým je trhová ekonomika. Jej hlavným hnacím motorom sú mimoekonomické ciele jednotlivcov

Rok 1776, keď dielo vyšlo, sa považuje za dátum vzniku ekonómie ako samostatnej vedy.

O ktorých ekonómoch si prečítate v seriáli HN
ADAM SMITH (1723 – 1790)
Karl Marx (1818 – 1883)
John Maynard Keynes (1883 – 1946)
Milton Friedman (1912 – 2006)
George Akerlof (1940 –)
Joseph Stiglitz (1943 –)
Paul Krugman (1953 –)
Thomas Piketty (1971 –)