Rusom údajne v tom čase Aljaška neprinášala žiadne zisky, Američania ale vedeli o nerastnom bohatstve tohto územia (zlato či ropa), čo sa v budúcnosti preukázalo.
Súčasný najväčší štát USA kúpili od Ruska 30. marca 1867 za 7,2 milióna dolárov (podľa súčasných prepočtov viac ako 120 miliónov dolárov), pričom len o niečo väčšie územie vtedajšej kolónie Louisiany (zahŕňa množstvo štátov stredozápadu USA) kúpili v 1803 od Francúzska za 15 miliónov dolárov.
Rusom neprinášala zisk
Aljašku, ktorej názov je prevzatý z aleutského slova Alyeska, čo znamená Veľká krajina, objavil v roku 1741 Vitus Jonassen Bering, dánsky moreplavec a bádateľ v ruských službách.
Rusi tam prvýkrát vkročili v polovici 18. storočia, o storočie neskôr ich tam ale žilo len asi 800. Na Aljaške vyrástlo niekoľko ruských osád aj pravoslávnych kostolov, ktoré sa v množstve miest zachovali doteraz.
Kúpu Aljašky s rozlohou asi 1,5 milióna km2 dohodol vtedajší americký minister zahraničia William Seward (za vlády prezidenta Adrewa Johnsona). V roku 1866 sa dozvedel, že Rusi (vtedy v krajine vládol cár Alexander II.) by chceli Aljašku predať, pretože im neprinášala žiadny zisk.
Rusi chceli údajne Aljašku najprv ponúknuť Britom (susedným štátom bola britská kolónia Kanada), na ponuku ale prikývli Američania. Tí spočiatku ponúkali päť miliónov dolárov, nakoniec 2,2 milióna dolárov pridali.
Senát dohodu schválil 9. apríla 1867, Snemovňa reprezentantov ale až v júli 1868. Samotné odovzdanie územia prebehlo v Sitke 18. októbra 1867. Do roku 1912 bola Aljaška dištriktom, potom teritóriom a od januára 1959 je 49. štátom USA.
Posmešky čoskoro utíchli
Po nákupe sa v USA vtipkovalo, že sú to hriešne peniaze za takú "chladničku" či "horu ľadu", kritické hlasy ale čoskoro zmĺkli, keď sa ukázalo, že USA vlastne zaplatili Rusku za hektár územia zhruba štyri centy.
Táto kúpa sa čoskoro ukázala byť pre USA najväčším ternom od kúpy Louisiany od Francúzska v 1803 ako z hľadiska hospodárskeho, tak strategického.
Seward kúpil Aljašku jednak preto, že sa obával, že ju kúpia Briti, a jednak preto, že vedel o nerastnom bohatstve, možnostiach rybolovu a lesoch tohto územia. Rusi mali neskôr mnohokrát chuť zvrátiť tento obchod ako vynútený.
Bohatstvo za bilióny
Výhoda nákupu sa ukázala už za 20 rokov v roku 1896, kedy bolo na Aljaške objavené zlato. Na sever USA sa v čase "zlatej horúčky" vydali státisíce dobrodruhov s vidinou ľahkého zisku.
Len do prvej svetovej vojny sa tu vyťažilo zlato za viac ako bilión dolárov. Aj dnes sa tu zlato nachádza, jeho ročná ťažba však nevynáša viac ako ropa vyťažená za jediný deň.
A práve veľké náleziská "čierneho zlata" (prvý nález bol oznámený už v roku 1900) tvoria hlavnú časť aljašského bohatstva, aj keď o "ropnej horúčke" sa dá hovoriť až po úspešnom vrte z júna 1968.
Aljaška získala v septembri 1969 za prenájom práv v ťažobnej oblasti takmer 900.000 miliónov dolárov. Začala výstavba transaljašského ropovodu, ktorý ústi v nezamŕzajúcom prístave Valdez. Prvý tanker s ropou odtiaľ vyplával v auguste 1977.