„Utvorte koridor!“ Toto je Nežná revolúcia v najslávnejších výrokoch

Státisícové davy ľudí v uliciach. Odhodlanie. Nadšenie. Veľké nádeje do budúcnosti. Taký bol duch Nežnej revolúcie. A aké boli jej hlavné posolstvá a „šifry“?

Napriek nepríjemnej zime a sústavnému mrholeniu si účastníci demonštrácii spomínajú na udalosti 17. novembra ako na dni naplnené metaforickými piesňami, veľavravnými odkazmi a optimistickými záväzkami. Toto sú najlegendárnejšie z nich.   

„Posledné zvonenie!“
Pamätný výrok v súčinnosti s cengotom kľúčov vyprevádzal staré komunistické kádre do politických hrobov. Dnes môžeme skonštatovať, že s naivným presvedčením, že sa tak naozaj stane.

„Sľúbili sme si lásku“
Neoficiálnou hymnou slovenskej časti celoštátnej revolúcie sa stala pieseň z dielne disidentského hudobníka Ivana Hoffmana Sľúbili sme si lásku. Sľub sme asi veľmi precízne nedodržiavali, pretože Hoffman, dnes žijúci v Českej republike, sa k novembrovým udalostiam nechce vracať už ani v spomienkach. Sľúbili sme si lásku / sľúbili vravieť pravdu len / sľúbili sme si vydržať / sľúbili sme si nový deň... Lalala.


„Nie sme ako oni!“
Jedno z najráznejších, najvýrečnejších a najobľúbenejších hesiel Nežnej revolúcie. Kto sa skrýval za metaforickým „oni“ a prečo bolo v novembri 1989 také dôležité dištancovať sa od „nich“, snáď netreba nikomu vysvetľovať.  

„Pravda víťazí“
Názov piesne sa stal jedným zo sloganov Nežnej revolúcie a pesnička samotná slúžila ako ďalší hudobný sprievod pohnutých novembrových a decembrových dní. Hit od Tublatanky je dokonalou ukážkou toho, ako sa hymnou politického prevratu môže stať aj staršia skladba, pokiaľ je upravená  primerane práve prebiehajúcim udalostiam.


„Utvorte koridor!“
Dve slová, ktoré od Nežnej revolúcie sprevádzajú Milana Kňažka častejšie než jeho vlastné meno. Výzvou herec žiadal demonštrantov, aby uvoľnili miesto sanitke. Na poslúchnutie nemusel vyčkávať ani len niekoľko okamihov. Splnený sen každého rodiča. A učiteľa. A nadriadeného.

„Nad Tatrou sa blýska“
Slová československej štátnej hymny sa stali ďalším neodmysliteľným mottom Nežnej revolúcie. Dobrovoľne – povinne odzneli obe jej časti - česká i slovenská - snáď na všetkých novembrových aj decembrových demonštráciách v oboch častiach republiky. Ich úlohou bolo posilniť vlastenectvo. Nie že by ním oba národy v tých chvíľach už beztak neprekypovali.