Zabudnutý posol červeného zla: Prvý šéf komunistov v strane dlho nevydržal, bol málo radikálny

V pražskom Rudolfíne – ktoré vtedy bolo sídlom poslaneckej snemovne československého Národného zhromaždenia – bolo neobvykle rušno. Komunistickí poslanci spievali Internacionálu, búchali do svojich pultov, pískali a hádzali výbušné guľôčky... Chceli tým dať najavo oveľa ostrejšie ako dovtedajší súdruhovia, že s masarykovskou republikou nesúhlasia.

„Nové dravé boľševické vedenie KSČ sa netají úsilím rozložiť a ovládnuť ozbrojené zložky štátu, aby komunisti mohli buržoázii vykrútiť krky,“ opisuje historik Antonín Klimek v knihe Velké dějiny zemí Koruny české a jeden z vtedajších parlamentných prejavov novopečeného šéfa strany Klementa Gottwalda aj cituje:

„My rozvraciame a budeme rozvracať vašu kapitalistickú armádu a bojujeme za armádu červenú, armádu proletársku.“

Písal sa rok 1929 a Gottwald vzal históriu do svojich rúk. No najprv začal vnútri vlastnej strany. Zbavil sa tých, ktorí mu prekážali, vrátane sedemdesiatjedenročného veterána, spoluzakladateľa a historicky prvého predsedu KSČ Václava Šturca.

Boľševizácia KSČ

S takzvanou boľševizáciou strany – ako býva nazývané vtedajšie gottwaldovské podriadenie sa sovietskemu vedeniu v Moskve – Šturc nesúhlasil a nebol ani zďaleka sám, proti Gottwaldovmu postupu sa vtedy ozvali aj mnohí ďalší ľavicoví intelektuáli vrátane literátov Jaroslava Seiferta, Stanislava Kostku Neumanna, Ivana Olbrachta či Vladislava Vančuru.

Stranu vtedy opustili tisíce členov a desiatky poslancov. To však bola pre Gottwalda prijateľná cena za to, že sa dostal do sedla.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.