Nedôstojný odchod zo scény: Pokusy posledného uhorského kráľa o návrat na trón sa skončili fiaskom

„Toto nemôže byť pravda, to sa mi iba sníva,“ preblesne mysľou biskupa Jánosa Mikesa, keď zbadá pred sebou muža, ktorý práve vstúpil do jeho paláca. Stojí ako skamenený, pozerá sa naňho a nevie nájsť reč. „Nespoznávate ma?“ preruší ticho nečakaný návštevník. „Samozrejme, že vás spoznávam, výsosť. Odpusťte, prosím, som len prekvapený. Nečakal som, že prídete,“ odvetí biskup.

Nie je a nebude jediný. Príchod bývalého rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola, ktorý už viac než dva roky žije vo švajčiarskom exile, nečaká v tejto chvíli skutočne nik. No niet divu, o svojich plánoch nikoho vopred neinformoval, cestoval navyše inkognito a hranice prekročil s falošnými dokladmi.

Je hlboká noc z 26. na 27. marca 1921. Do biskupského paláca v západomaďarskom Szombathely napriek tomu prichádzajú postupne ďalší ľudia, ktorým biskup poslal správu o nečakanej návšteve.

Medzi prvými panovníkov prívrženec, veliteľ miestnej posádky plukovník Anton Lehár, o čosi neskôr dokonca aj ministerský predseda Pál Teleki, ktorý práve trávi veľkonočný víkend v neďalekom Ivánci. „Ešte je priskoro,“ poznamenáva na margo Karolovho príchodu.

Je mu jasné, prečo sa tu posledný korunovaný uhorský kráľ tak zrazu objavil, no veľmi dobre si v tejto chvíli uvedomuje aj to, aké môže mať tento krok dôsledky.

Kráľ bez kráľovstva

Najprv však krátky exkurz. Písal sa 11. november 1918, na bojiskách veľkej vojny stíchli po viac než štyroch rokoch krvavých bojov zbrane a zároveň padli aj niektoré dovtedajšie impériá, na troskách ktorých vznikli nové štáty.

Minulosťou sa stala aj podunajská monarchia, ktorej od decembra 1916 vládol Karol Habsburský ako rakúsky cisár Karol I., respektíve uhorský kráľ Karol IV. Hoci z jeho ríše zostalo iba torzo, abdikovať odmietol.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.