Riskantná hra, ktorá Hitlerovi vyšla. Obsadením Porýnia porušil zmluvy, mocnosti však nezasiahli

Na železničnej stanici v Düsseldorfe vládne v sobotu ráno 7. marca 1936 neobvyklý ruch. Príslušníci wehrmachtu skladajú z nákladných vagónov bojovú techniku, zoraďujú sa a po chvíli zamieria do mesta. Podobné scény sa práve odohrávajú v celom Porýní a približne v rovnakom čase vpochodujú muži v zeleno-sivých uniformách aj do Kolína nad Rýnom, Koblenzu, Mühlheimu, Aachenu, Saarbrückenu a ďalších miest.

Tamojší obyvatelia sú sprvu zmätení, nechápu, čo sa deje. Noha nemeckého vojaka sem nevstúpila dlhých 17 rokov. Nesmela. Keď si však zapnú rádiá, všetko hneď pochopia a začnú príslušníkov wehrmachtu s neskrývaným nadšením vítať.

„Dnešným dňom obnovujeme úplnú a neobmedzenú zvrchovanosť ríše v Porýní,“ ozýva sa z rozhlasových reproduktorov hlas Adolfa Hitlera, rečniaceho v ríšskom sneme.

Pôsobí suverénne, no paradoxne je to práve on, kto má z toho, čo sa deje, najväčšie obavy. Veľmi dobre vie, čo vojenským obsadením tejto oblasti práve urobil a aké to môže mať dôsledky. Nevie však, ako na jeho krok zareagujú západné mocnosti, predovšetkým Francúzsko a Anglicko.

Soľ do otvorenej rany

Nejde o agresiu proti inému štátu, wehrmacht obsadzuje územie, ktoré patrí Nemecku. Problém však je, že tým dochádza k porušeniu medzinárodných zmlúv.

Už podľa Versaillskej, ktorá v roku 1919 stanovila povojnové usporiadanie Európy, malo totiž Porýnie zostať demilitarizovanou zónou. Nemecko v tomto 50 kilometrov širokom pásme, hraničiacom s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom, nesmelo budovať žiadne vojenské objekty a malo tu tiež zakázané čo i len dočasne zhromažďovať akékoľvek branné sily a konať manévre.

„V prípade akéhokoľvek porušenia týchto ustanovení platí, že sa dopúšťa nepriateľského činu proti signatárom tejto zmluvy a že sa snaží porušiť svetový mier,“ hovoril 44. článok Versaillskej zmluvy.

Jej podmienky boli pre Nemecko, a zďaleka nie iba v tejto otázke, skutočne drastické a v 20. rokoch prispeli jednak k politickej nestabilite v krajine, no najmä k obrovským hospodárskym problémom, vedúcim až k hyperinflácii. Jedným z dôsledkov bola takzvaná rúrska kríza v januári 1923.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.