Chruščov vyvolal kritikou Stalina v ľuďoch nádej na zmeny, vládol však podobnými metódami

Jedenásť dní počúvali nekonečné, nudné a nič nehovoriace prejavy, pri ktorých museli predstierať záujem a poslušne odhlasovať všetko, čo bolo treba. Na sobotu 25. februára 1956, ktorá je posledným dňom rokovania XX. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, tak nejeden z jeho 1 349 delegátov čaká ako na vykúpenie. Ešte posledné referáty a konečne budú môcť ísť domov.

V to ráno nie sú v zasadacej sále žiadni zahraniční hostia, žiadni novinári. Politbyro rozhodlo, že záver rokovania prebehne za zatvorenými dverami, prítomní môžu byť iba sovietski komunisti, nič sa nebude zaznamenávať a nič z toho, čo tu zaznie, sa nebude zverejňovať.

K rečníckemu pultu prichádza prvý tajomník strany Nikita Chruščov.

„Ústredný výbor strany sa po smrti Stalina začal dôsledne venovať otázke neprípustnosti glorifikácie jednej osobnosti a jej pripodobňovaniu akémusi nadčloveku s nadprirodzenými vlastnosťami boha, ktorý akoby všetko vedel, všetko videl, za všetkých myslel, všetko mohol urobiť a bol neomylný. Takáto predstava o človeku, hovorím konkrétne o Stalinovi, sa u nás pestovala dlhé roky,“ vyráža delegátom dych hneď úvodnými slovami.

V nasledujúcich chvíľach budú mať mnohí z nich pocit, že sa im to iba sníva. Nový kremeľský šéf chrlí na Stalinovu adresu jedno obvinenie za druhým, vymenúva chyby a zločiny, ktorých sa počas vlády dopustil, a doslova na ňom nenechá nitku suchú.

Je vôbec možné, že takéto niečo zaznieva verejne? Čo to má vôbec znamenať? A čo bude teraz vlastne nasledovať? V hlavách prítomných sa roja otázky, ktoré si v tejto chvíli ešte stále netrúfnu vysloviť.

Dravý outsider

Tri roky uplynuli od smrti Josifa Stalina, život v Sovietskom zväze sa však za ten čas veľmi nezmenil. Diktátorova gloriola žiarila naplno, mnohí z tých, ktorých zasiahli jeho perzekúcie, boli ešte v žalároch a gulagoch a mnohí z tých, ktorí celé roky poslušne vykonávali jeho príkazy, boli stále pri moci.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.