Reicina zomlel teror, ktorý sám šíril. Fanatický komunista sa podpísal pod stovky ľudských tragédií

Sedí skľúčene na zadnom sedadle auta, ktoré večer 8. februára 1951 uháňa pražskými ulicami, a v duchu si znovu premieta, čo sa to pred chvíľou vlastne stalo. „Ste Bedřich Reicin? Pôjdete s nami!“ oznámil mu jeden z mužov, ktorí sa znenazdajky objavili v jeho vile. Ani nevedel ako a už mal spútané ruky a sedel s nimi v aute.

„Odkiaľ ste, zo Štátnej bezpečnosti? Na čí príkaz ste ma zadržali? Čo má toto všetko znamenať?“ Otázky, ktoré zo seba chrlí, akoby mierili do vzduchoprázdna. Na niektoré však onedlho nájde odpoveď aj sám.

Krátko po tom, ako auto zastaví a vyvedú ho von, sa totiž ocitá v chladnej, vlhkej kobke bez okna, ktorej jediným „mobiliárom“ je slamník hodený na hlinenej podlahe. Zúrivo búcha na dvere, arogantným spôsobom, ktorý mu je vlastný, kričí na strážnikov, odvoláva sa na svoje úzke kontakty na najvyššie vedenie strany a štátu a vyhráža sa. Zbytočne.

Generál Bedřich Reicin, ešte nedávno obávaný námestník ministra obrany, pred ktorým sa všetci triasli, je v tejto chvíli už iba obyčajný väzeň odkázaný na milosť a nemilosť vyšetrovateľov. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch na vlastnej koži spozná ich metódy.

Budú rovnaké, aké zažili tí, ktorým v uplynulých dvoch rokoch aj on bez mihnutia oka a najmenšej výčitky svedomia určoval práve takýto osud. Boli ich stovky, dôstojníkov i obyčajných vojakov, ktorí na základe vykonštruovaných obvinení skončili v žalároch a niektorí dokonca na šibenici.

On si však v tejto chvíli nič podobné nepripúšťa. Stále verí, že sa čoskoro všetko vysvetlí a dostane sa opäť na slobodu. Veď pre stranu už toľko obetoval a urobil...

Červený fanatik

Bedřich Reicin, syn učiteľa židovskej náboženskej obce, ktorý prišiel na svet v septembri 1911 v Přerove, bol skutočne až fanatický komunista, a to už od ranej mladosti. Ako v štúdii uverejnenej v odbornom časopise Soudobé dějiny píše český vojenský historik František Hanzlík, „ani jeho najbližší nedokázali pochopiť a vysvetliť dôvod, prečo to tak bolo“.

V pätnástich vstupuje do Komunistického zväzu mládeže a o tri roky neskôr sa už venuje výlučne práci v strane. Jedným z dôsledkov je vyhadzov zo strednej školy, no dostáva sa aj do konfliktu so zákonmi.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.