Úspešný konštruktér Ferdinand Porsche: Svoje najslávnejšie auto urobil pôvodne pre Hitlera

Právom patrí k najslávnejším postavám histórie automobilového priemyslu a je podobnou legendou ako Ettore Bugatti či Enzo Ferrari. Konštruktér Ferdinand Porsche, ktorý zomrel 30. januára 1951, stál za vznikom viacerých prelomových riešení, vrátane populárneho vozidla Volkswagen Chrobák.

Meno rodáka zo severočeskej obce Vratislavice nad Nisou (keď tam Porsche v septembri 1875 prišiel na svet niesla aj nemecký názov Maffersdorf) je však dnes známe najmä vďaka továrni, ktorú založil jeho syn Ferry a ktorá vyrába luxusné športové a terénne vozidlá.

Práve pri svojom najslávnejšom výtvore, ľudovom vozidle, ale Ferdinand Porsche spolupracoval s nacistami, čo ho po vojne priviedlo do väzenia. Konštruktér stál totiž v rokoch 1938 až 1945 na čele spoločnosti Volkswagenwerk, ktorá bola síce pôvodne založená na výrobu osobného „ľudového vozidla“ (po nemecky Volks Wagen), počas vojny však prešla na zbrojný program.

Sám Porsche sa napríklad venoval aj vývoju tankov (projekt superťažkého tanku Maus sa napokon nezrealizoval) a ďalšej obrnené techniky, jednému zo stíhačov tankov sa podľa neho aj hovorilo Ferdinand. V továrni, na čele ktorej stál, pracovalo približne 20-tisíc ľudí – nútene nasadených z východnej Európy, sovietskych vojnových zajatcov i Židov. Nútene nasadení vtedy pôsobili aj v samotnej Porscheho konštrukčnej kancelárii.

A jeho neslávna minulosť nie je zabudnutá dodnes. Pred niekoľkými rokmi sa napríklad vo Vratislaviciach stala predmetom politických sporov, čo viedlo, okrem iného, k uzavretiu expozície v miestnom kultúrnom centre a dnešná mestská časť Liberca navyše prestala svojho rodáka propagovať.

Ferdinand Porsche
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​Vratislavice pritom Ferdinand Porsche opustil už ako 18-ročný a neskôr sa k svojmu rodisku veľmi nehlásil. Na druhej strane ale vďaka nemu získal po prvej svetovej vojne československé občianstvo, ktoré mal až do roku 1935.

Syn klampiara mal síce pôvodne pokračovať v otcovom remesle, od detstva ho však viac bavila elektrina a nakoniec začal navštevovať libereckú priemyslovku. V roku 1893 napokon odišiel zbierať skúsenosti do Viedne, hlavného mesta mocnárstva, kde potom pôsobil ďalšie tri desaťročia.

Prvýkrát sa Ferdinand Porsche preslávil v roku 1900 na svetovej výstave v Paríži, kde predstavil elektromobil Porsche-Lohner s revolučným riešením pohonu: každé koleso malo v náboji vlastný elektromotor.

V roku 1906 nastúpil ako technický riaditeľ do spoločnosti Austro-Daimler. Tam konštruoval letecké motory aj automobily – a počas prvej svetovej vojny sa venoval tiež armádnym zákazkám, takže neskoršia práca pro hitlerovský vojnový stroj preňho vlastne nebola vstupom do neznámeho prostredia.

Ferdinand Porsche za volantom športového vozidla vlastnej konštrukcie Austro-Daimler na pretekoch Prince Heinrich Tour v roku 1910.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Po vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska pôsobil Porsche naďalej v Rakúsku, zakrátko však presunul ťažisko svojej práce do Nemecka. V druhej polovici 20. rokov pracoval päť rokov vo vedení spoločnosti Daimler Benz, kde skonštruoval napríklad úspešne súťažné vozidlo Mercedes-Benz SSK, či luxusnú limuzínu Mercedes-Benz W 08.

V roku 1929 sa nakrátko vrátil do Rakúska a viedol technické oddelenie firmy Steyr. Na začiatku 30. rokov si potom v Stuttgarte založil vlastnú konštrukčnú kanceláriu, v ktorej vznikli aj prvé návrhy na ľudové vozidlo, základ neskoršieho Chrobáka.

Automobil pre široké masy zapadol do plánov nastupujúceho nacistického režimu. Po rozhlasovom prijímači pro každého – Volksempfängeri – mal prísť dostupný automobil – Volkswagen. Zmluva medzi kanceláriou Porsche a Ríšskym zväzom automobilového priemyslu na jeho výrobu bola uzavretá v júni 1934, zrod vozidla oznámil osobne nemecký vodca Adolf Hitler vo februári 1936 počas otvorenia Berlínskeho autosalónu a v máji 1938 začala vznikať továreň v Dolnom Sasku.

Porsche (vľavo) v spoločnosti šéfkonštruktéra kopřivnickej Tatry a svojho dobrého priateľa Hansa Ledwinku a slávnej automobilovej pretekárky Elišky Junkovej na Masarykovom okruhu v Brne v roku 1935. Práve s automobilkou Tatra sa o niekoľko rokov neskôr dostal do sporu.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Automobil KdF Wagen (nazvaný bol podľa nacistickej organizácie Kraft durch Freude, v preklade sila prostredníctvom radosti) mal byť podľa Hitlerových predstáv taký, aby si ho mohol dovoliť kúpiť každý obyvateľ jeho ríše, jeho cena mala byť nižšia ako tisíc mariek.

Prototyp vozidla, ktorý prvýkrát verejne predstavili pri príležitosti začiatku stavby továrne, vzbudil veľkú pozornosť. A nielen v Nemecku. Zaujal aj v Československu, presnejšie, v kopřivnickej automobilke Tatra. KdF Wagen sa totiž podobal na prototyp vozidla Tatra V570 z roku 1933 (do sériovej výroby sa napokon nedostalo) a tiež na model Tatra 97, vyrábaný od roku 1937. Vedenie kopřivnickej automobilky, presvedčené, že Nemci skopírovali jej konštrukčné riešenia, preto ešte v roku 1938 podalo v tejto veci žalobu. Prv ako stihol súd vyniesť verdikt však došlo k nemeckej okupácii Čiech a Moravy a konanie sa zastavilo. Pokračovalo až po vojne, Porsche vtedy aj priznal, že sa že pri vývoji svojho auta (vraj kvôli jeho urýchleniu a zlacneniu) inšpiroval niektorými dizajnovými a konštrukčnými riešeniami Tatry, uzavretia kauzy sa ale nedožil. Až desať rokov po jeho smrti totiž spoločnosť Volkswagen nároky Tatry uznala a vyplatila jej odškodné tri milióny mariek.

Ferdinand Porsche v spoločnosti nacistických pohlavárov. Vozidlo KdF Wagen, ktoré skonštruoval, malo naplniť Hitlerovu predstavu o automobile dostupnom pre každého. Desaťtisíce Nemcov si naň aj začali sporiť na zvláštnych vkladných knižkách, auta sa ale nakoniec nedočkali.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv, volkswagenag.com

​Vráťme sa ale späť. Státisíce Nemcov, ktorí si na ľudové vozidlo KdF Wagen pravidelne sporili na vkladných knižkách (každý týždeň tam museli vložiť stanovenú sumu), čakali, kedy začnú z výrobných pásov nového závodu schádzať prvé kusy. Prísľub znel, že to bude v roku 1939. Lenže takmer nikto z nich sa nakoniec k automobilu za 990 ríšskych mariek (za kabriolet bol príplatok 60 mariek), ktoré dokázalo odviezť dvoch dospelých a tri deti, poháňal ho vzduchom chladený motor umiestnený vzadu a dosahovalo rýchlosť 100 km/h, nedostal.

Všetky plány totiž prekazila vojna a nová továreň začala namiesto civilného ľudového vozidla chrliť jeho vojenské verzie – známy hranatý KdF 82 „Kübelwagen“ a obojživelný KdF 166 „Schwimmwagen“.

Namiesto civilných áut začali na jeseň 1939 z novej továrne vychádzať vojenské vozidlá, ako napríklad známy KdF 82 „Kübelwagen“ (na snímke hore) a Porsche sa venoval aj konštruovaniu vojenskej techniky. Na dolnej snímke je stíhač tankov, ktorý podľa jeho autora volali Ferdinand.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​K civilnej výrobe sa vrátila až po skončení druhej svetovej vojny, už v iných podmienkach. Dostala sa pod britskú okupačnú správu a vďaka majorovi Ivanovi Hirstovi, ktorý presadil obnovenie produkcie automobilov, zišlo ešte v roku 1945 z výrobných pásov továrne vo Wolfsburgu takmer dvetisíc vozidiel, pomenovaných už nie KdF Wagen, ale Volkswagen. Vďaka tvaru karosérie začali ľudia auto neskôr prezývať Chrobák.

Jeho konštruktér bol v tom čase vo väzení vo francúzskom Dijone, kde ho držali ako vojnového zločinca. Prepustili ho napokon v roku 1947 po zaplatení kaucie a o rok neskôr označil súd Ferdinanda Porscheho za nevinného.

O rodinný podnik sa v čase jeho neprítomnosti staral syn Ferry, ktorý v Rakúsku chystal vlastnú výrobu športových automobilov. Prvé takéto vozidlo a zároveň prvé, ktoré nieslo meno Porsche (model 356) uzrelo svetlo sveta v roku 1948 a boli v ňom použité aj súčiastky z Chrobáka.

Výroba civilných automobilov sa v továrni vo Wolfsburgu rozbehla vďaka Britom po skončení vojny. Z vozidla KdF sa stal Volkswagen, ktorý si vyslúžil označenie Chrobák a stal sa jedným z kultových áut 20. storočia. S menšími či väčšími úpravami ho vyrábali až do júla 2003, keď v továrni v Mexiku zišiel z pásu posledný kus (na snímke), ktorý mal poradové číslo 21 529 464.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Ferdinand Porsche sa dočkal sériovej výroby svojich vozidiel i presunu firmy späť do Stuttgartu. Športových úspechov a svetovej slávy spoločnosti, nesúcej aj jeho meno, sa už ale nedožil. Zomrel ako 75-ročný po mozgovej príhode.