Gorbačovova záchranná brzda nefungovala, odtrhnutiu Litvy nezabránil ani tankami

Litva, podľa počtu obyvateľov i rozlohy najväčšia z pobaltských krajín, vyhlásila nezávislosť od Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) už v marci 1990. Vo vtedajších sovietskych republikách sa tak začal emancipačný proces. Sloboda však nebola zadarmo, Moskva sa rozhodla, že použije silu.

Krátko po polnoci z 12. na 13. januára 1991 sovietske jednotky podporované tankami obsadili sídlo rozhlasu a televízie vo Vilniuse. Počas konfliktu zahynulo 13 civilistov a jeden sovietsky vojak, Litva si ale slobodu udržala.

Generálny tajomník komunistickej strany a prvý muž sovietskeho štátu Michail Gorbačov uvalil po vyhlásení nezávislosti v marci 1990 na odbojnú trojmiliónovú krajinu ekonomickú blokádu, na vojenský zásah sa však odhodlal až po desiatich mesiacoch, v januári 1991.

​Pokus o vojenský puč sa nepodaril, hoci promoskovský Výbor národnej spásy vyhlásil v Litve výnimočný stav, zákaz nočného vychádzania a zákaz zhromažďovania. Proti sovietskym vojakom sa postavili desiatky tisíc ľudí, ktorí vytvorili živú hradbu okolo budovy Najvyššej rady. A na prekvapenie všetkých jednotky nakoniec nezaútočili.

Proti sovietskym vojakom sa v januári 1991 vo Vilniuse postavili desiatky tisíc ľudí, ktorí vytvorili živú hradbu okolo budovy Najvyššej rady.
Zdroj: Profimedia

​Napriek tomu mal nepodarený pokus moskovského vedenia o udržanie pobaltskej republiky v Sovietskom zväze svoje obete. Väčšina z 13 mŕtvych Litovčanov bola zastrelených, dvaja demonštranti zahynuli pod pásmi sovietskych tankov (medzi nimi aj jediná ženská obeť) a jeden muž dostal infarkt. Dvaja najmladší spomedzi mŕtvych mali iba 18 rokov.

V susednom Lotyšsku potom pri podobných zrážkach zomreli štyria ľudia. Litovské udalosti vyvolali v celom svete vlnu nevôle a napokon urýchlili proces rozpadu ZSSR.

Litovčania sa v januári 1991 snažili zastaviť sovietske tanky holými rukami.
Zdroj: Profimedia

​Ešte v januári ukončil svoju činnosť kolaborantský výbor a z Litvy boli odvolané vojenské posily, ktoré tam Moskva vyslala krátko pred pučom, 8. januára 1991.

Rozhodnutie odtrhnúť sa od Sovietskeho zväzu potom potvrdili plebiscity vo všetkých troch pobaltských republikách a po potlačení augustového puču konzervatívcov v Moskve v roku 1991 sa zmenil aj váhavý postoj Západu v otázke priamej podpory nezávislosti. V septembri 1991 nakoniec uznal nezávislosť Litvy, Lotyšska a Estónska aj Sovietsky zväz.