Ruská kňažná, ktorá sa dala k boľševikom: Vojnová pilotka a hrdinka sa zmenila na beštiu

Rodiace sa cárske vojnové letectvo bolo tvrdé. „Vojenské oddelenie jej vysvetlilo, že ak bude nútená pristáť na nepriateľskom území, nebude považovaná za vojnového zajatca, ale za špióna, a podľa vojnových zákonov bude zastrelená,“ opisuje historik Sergej Makjejev, ako reagovali v roku 1914 cárski velitelia, keď po vypuknutí prvej svetovej vojny dostali od dvadsaťpäťročnej kňažnej Šachovskej žiadosť, aby bola zapísaná do frontovej eskadry.

„Vtedy prvýkrát zaznelo v súvislosti s ňou slovo ,špión‘,“ pripomína Makjejev v článku Červené dievčatá, biele dievčatá o osudoch vybraných ruských žien v čase prvej svetovej a následnej občianskej vojny v rodiacom sa Sovietskom zväze. „Nakoniec bola Šachovská s hodnosťou práporčíka zapísaná do 1. leteckej eskadry a začala lietať na stroji Farman 16.“

Smrť inštruktora

Ponuku mladej kňažnej Eugénie Michailovny ruské velenie ocenilo. Podozrenie dôstojníctva však nezmizlo, to si vykoledovala tým, že sa učila lietať pred vojnou v Nemecku.

​Narodila sa v roku 1889 v Petrohrade, hlavnom meste cárskeho Ruska, do rodiny bohatého šľachtica a podnikateľa Michaila Petroviča Andrejeva, majiteľa niekoľkých textilných fabrík. Vďaka urodzenému pôvodu aj dobrému finančnému zázemiu získala vzdelanie v prestížnom petrohradskom Smolnom inštitúte pre urodzené dievčatá.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.