StoryEditor

S Bohušovcami sa spája pamäť Tatier, neznámu históriu našich veľhôr odhaľoval otec, teraz to robí syn

06.09.2020, 11:01
S menom Ivan Bohuš sa spája jeden z najfascinujúcejších rodinných príbehov v Tatrách. Jeho otec, historik, napísal množstvo tatranských kníh, syn v tom pokračuje.

Keď ako mladý horolezec stretol Ivan Bohuš ml. na tatranskom štíte iných horolezcov a predstavovali sa, automaticky sa ho pýtali, či on je ten, čo píše knihy o Tatrách. Vtedy nebol, písal ich jeho otec Ivan Bohuš st., ale hneď prišla ďalšia otázka: „A budeš pokračovať v otcových šľapajach?“ „Určite nebudem,“ hovoril vtedy.

Uplynuli roky a dnes má za sebou množstvo napísaných aj vydaných kníh. „Budúcnosť som si predstavoval skôr ako fotograf Tatier, nie ako vydavateľ a publicista. A vidíte, nakoniec ma to pohltilo tak, že v otcových šľapajach pokračujem,“ hovorí Ivan Bohuš ml. (62).

Odmalička žije v Tatranskej Lomnici, vyše 30 rokov pracuje na Skalnatom plese ako technik – pozorovateľ na Meteorologickom observatóriu Ústavu vied o Zemi SAV. S manželkou a dcérami majú rodinné vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, ktoré vydáva knihy, prospekty a pohľadnice s tematikou Tatier.

Keď by niekto hľadal informácie o histórii Tatier, vždy skončí pri mene Ivan Bohuš, ktoré je spájané s niečím, čo by sme dnes mohli nazvať pamäť Tatier. Veď s ich knihami vyrastali generácie Slovákov, prvá – Na každom kroku kameň – vyšla v roku 1966.

Ivan Bohuš st. začínal vo Vysokých Tatrách v roku 1959 ako prvý riaditeľ múzea TANAP-u, jeho syn mal vtedy dva roky. Múzeum bolo vo vile Széchényi v Tatranskej Lomnici, kde bolo niekoľko bytov, kancelárie a múzeum. Bolo to obdobie, keď boli tatranské osady úplne odlišné ako teraz – solitérne domy obkolesené lesom, máličko áut.

​„Ľudia, ktorí chodili do hotelov, zotavovní alebo chát, boli buď rekreanti, ktorí dostali poukaz a dokázali stráviť čas od rána do večera v hotelovom bare, alebo, naopak, boli takí, čo celý čas trávili v horách. Takže v osadách nebol ruch, Tatranská Lomnica bola pokojná, tichučká. Suseda sme mali člena horskej služby, navštevovali nás botanici, horolezci...“ spomína Ivan Bohuš ml.

Doma v robote

Bohušovci bývali priamo vo vile Széchényi a to, že je otec v práci, vedeli podľa ťukania na písacom stroji, ktoré bolo počuť z múzea. Keď sa mu skončil pracovný čas, prišiel domov, čiže zišiel o poschodie nižšie, ale hneď pokračoval v práci ďalej.

Riaditeľom múzea bol do roku 1968 a po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do vtedaj...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-13 17:58:39 - Feat.: - Title: Posledná možnosť vidieť Tatranský ľadový dóm. Po víkende ho zatvoria, roztopí sa vo voľnej prírode 02 - Modified: 2024-04-13 10:30:00 - Feat.: - Title: Prečo vlastne hovoríme, že niečo je OK? Pozreli sme sa na históriu výrazu, ktorý používame každý deň aspoň raz 03 - Modified: 2024-04-10 05:18:37 - Feat.: - Title: „Géčko“ od Mercedesu má už 45 rokov. Jeho obľuba je dnes v iných sférach ako kedysi 04 - Modified: 2024-04-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Oslavujeme Svetový deň Rómov. Ako dobre poznáš ich kultúru a históriu? Otestuj sa v našom kvíze 05 - Modified: 2024-04-05 22:00:00 - Feat.: - Title: Ostrovný bandita. Superrýchlu omegu milovali zlodeji, politici ju však chceli zakázať
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
19. apríl 2024 22:33