S Bohušovcami sa spája pamäť Tatier, neznámu históriu našich veľhôr odhaľoval otec, teraz to robí syn

Keď ako mladý horolezec stretol Ivan Bohuš ml. na tatranskom štíte iných horolezcov a predstavovali sa, automaticky sa ho pýtali, či on je ten, čo píše knihy o Tatrách. Vtedy nebol, písal ich jeho otec Ivan Bohuš st., ale hneď prišla ďalšia otázka: „A budeš pokračovať v otcových šľapajach?“ „Určite nebudem,“ hovoril vtedy.

Uplynuli roky a dnes má za sebou množstvo napísaných aj vydaných kníh. „Budúcnosť som si predstavoval skôr ako fotograf Tatier, nie ako vydavateľ a publicista. A vidíte, nakoniec ma to pohltilo tak, že v otcových šľapajach pokračujem,“ hovorí Ivan Bohuš ml. (62).

Odmalička žije v Tatranskej Lomnici, vyše 30 rokov pracuje na Skalnatom plese ako technik – pozorovateľ na Meteorologickom observatóriu Ústavu vied o Zemi SAV. S manželkou a dcérami majú rodinné vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, ktoré vydáva knihy, prospekty a pohľadnice s tematikou Tatier.

Keď by niekto hľadal informácie o histórii Tatier, vždy skončí pri mene Ivan Bohuš, ktoré je spájané s niečím, čo by sme dnes mohli nazvať pamäť Tatier. Veď s ich knihami vyrastali generácie Slovákov, prvá – Na každom kroku kameň – vyšla v roku 1966.

Ivan Bohuš st. začínal vo Vysokých Tatrách v roku 1959 ako prvý riaditeľ múzea TANAP-u, jeho syn mal vtedy dva roky. Múzeum bolo vo vile Széchényi v Tatranskej Lomnici, kde bolo niekoľko bytov, kancelárie a múzeum. Bolo to obdobie, keď boli tatranské osady úplne odlišné ako teraz – solitérne domy obkolesené lesom, máličko áut.

​„Ľudia, ktorí chodili do hotelov, zotavovní alebo chát, boli buď rekreanti, ktorí dostali poukaz a dokázali stráviť čas od rána do večera v hotelovom bare, alebo, naopak, boli takí, čo celý čas trávili v horách. Takže v osadách nebol ruch, Tatranská Lomnica bola pokojná, tichučká. Suseda sme mali člena horskej služby, navštevovali nás botanici, horolezci...“ spomína Ivan Bohuš ml.

Doma v robote

Bohušovci bývali priamo vo vile Széchényi a to, že je otec v práci, vedeli podľa ťukania na písacom stroji, ktoré bolo počuť z múzea. Keď sa mu skončil pracovný čas, prišiel domov, čiže zišiel o poschodie nižšie, ale hneď pokračoval v práci ďalej.

Riaditeľom múzea bol do roku 1968 a po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa nastali ťažšie časy, lebo patril k hlasnejším kritikom obsadenia štátu cudzími vojskami. Z riaditeľského miesta ho preradili na výskumnú stanicu a zakázali mu voľne tvoriť. Ak chcel čokoľvek napísať, musel mať súhlas od vtedajšieho riaditeľa TANAP-u.

„Ale pracovne aspoň mohol riešiť ďalšie historické veci, skúmal napríklad históriu majetkových vzťahov Tatier. Jeho srdcovka boli dejiny cestovného ruchu, kúpeľníctva, osád, vedeckého poznávania a horolezectva v Tatrách,“ hovorí Ivan Bohuš ml.

Informácie a podklady pre knihy získaval z archívov, napríklad z levočského, z archívu múzea TANAP-u a ďalších. Najstaršie diela

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.