Keď si Hitler pozval Tisa na koberec. V Salzburgu sa rozplynula ilúzia o suverenite Slovenska

Na priestranstve pred mostom cez Dunaj vládne podvečer 27. júla 1940 neobvyklý ruch. Nastúpená je čestná rota vojska i jednotka Hlinkovej gardy, prišli členovia vlády, poslanci snemu, na chodníkoch všade vôkol postávajú zvedavci. Práve tu, tesne pred štátnou hranicou, má o chvíľu prebehnúť oficiálna rozlúčka s prezidentom Jozefom Tisom, ktorý odchádza do Salzburgu, kde ho prijme Adolf Hitler.

Niekoľko hodín pred ním zamierili rovnakým smerom predseda vlády Vojtech Tuka a šéf propagandy Alexander Mach. A tiež minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský, hoci toho nik nepozval.

To však široká verejnosť nevie. Denník Slovák informuje, že motívom salzburských porád, a teda aj cesty slovenských štátnych predstaviteľov sú „dejinné chvíle, ktoré sú vyvrcholením úsilia o pokoj a poriadok medzi štátmi strednej Európy“.

Áno, v meste pod Alpami nemecký vodca skutočne rieši so zástupcami Maďarska, Rumunska a Bulharska stredoeurópske otázky, hlavný dôvod pozvania Tisa, Tuku a Macha je však úplne iný. Vývoj na Slovensku sa totiž neuberá takým smerom, ako by si Hitler želal. V krajine sa čoraz viac prehlbuje vnútropolitická kríza, a to priamo ohrozuje nemecké záujmy.

Neriešite židovskú otázku

Kríza prepukla začiatkom roka, keď vyvrcholil súboj dvoch frakcií v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Na jednej strane stálo konzervatívne krídlo reprezentované prezidentom Jozefom Tisom, na druhej radikáli zoskupení okolo predsedu vlády Vojtecha Tuku a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha.

Ich názorové rozpory týkajúce sa smerovania štátu sa datovali už od obdobia vyhlásenia samostatnosti. Kým radikáli chceli Slovensko národnosocialistické podľa vzoru Tretej ríše, konzervatívci sa zviazanosti s Nemeckom tiež nebránili (a ani nemohli), snažili sa však presadiť takpovediac vlastnú, národnú koncepciu režimu.

Nebol to jediný neuralgický bod vzájomných vzťahov. Ďalším, ktorý však čoraz viac vystupoval do popredia, bola otázka protižidovských opatrení a s nimi súvisiacej arizácie židovského majetku. A práve

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.