Ozvala sa obrovská explózia, spomínal neskôr nemecký inžinier Walter Riedel na sobotu 17. mája 1930.
„Okamžite som uzavrel všetky prívodné ventily a vyskočil smerom k Valierovi, ktorý sa zrútil na zem. Podarilo sa mi už len zachytiť ho, keď padal, a položiť ho na podlahu. Kým sa o neho staral kolega Arthur Rudolf, išiel som po auto. Keď som sa o desať minút vrátil, Max Valier už bol mŕtvy. Zasiahla ho malá črepinka a pretrhla mu pľúcnu tepnu,“ cituje Riedelovu spomienku Ilse Essersová v knihe Max Valier – priekopník vesmírnych ciest.
Riedel na nešťastný test nového paliva do raketových motorov do smrti nezabudol. Nielen preto, že prišiel o svojho učiteľa, ale aj preto, že v dôsledku jeho smrti sa už v 27 rokoch stal namiesto neho šéfom raketových projektov v spoločnosti Paula Heylandta.
Zostáva vám 85% na dočítanie.