Keď sa zlý sen stal skutočnosťou: Dunaj zmenil za pár dní Žitný ostrov na obrovské jazero

Ako keby vtedy chcela silou-mocou zaúradovať irónia osudu. Začiatkom júna 1965 medzi Kolárovom a Šaľou slávnostne spustili prevádzku prvej veľkoplošnej automatizovanej závlahovej sústavy v Československu. Bola skutočne potrebná, suché roky totiž poľnohospodárom na Žitnom ostrove často spôsobovali vrásky na čele a negatívne sa podpisovali pod úrodu.

„Stavba zlepší vlahové pomery pôdy na ploche takmer 7 300 hektárov a ročne zvýši čistý výnos z jedného hektára o viac než 1 350 korún,“ vyzdvihovali v tom čase noviny hlavný prínos niekoľkomiliónovej investície.

Na ten si však poľnohospodári na juhu Slovenska museli ešte nejaký čas počkať. Len niekoľko dní po uvedení závlahového systému do chodu totiž riešili úplne opačný problém. Takmer všetka úroda na poliach sa na niekoľko týždňov ocitla pod vodou. A nielen úroda.

Predzvesť pohromy

Neprišlo to zrazu, nebola to prílivová vlna, aké sužujú Slovensko v posledných rokoch, vlna, ktorá sa znenazdajky objaví, narobí spúšť a zakrátko zmizne. Na jar 1965 Dunaj šponoval nervy ľudí, žijúcich v mestách a obciach v jeho blízkosti, niekoľko mesiacov. S napätím sledovali nielen stúpajúcu hladinu veľtoku, ale aj hrádze, ktoré ich od neho a od jeho ramien oddeľovali. Vydržia?

„Tieto hrádze sa budovali stáročia a napriek tomu, že boli dostatočne vysoké aj široké, neboli dosť odolné,“ vysvetľoval mi pred mnohými rokmi v rozhovore uznávaný vodohospodár profesor Peter Danišovič.

Spomínal, že už v roku 1937, keď vymeriaval dunajské koryto, ho tamojší ľudia prosili, aby s riekou niečo urobili. „Zaviedli ma do svojich chalúp, v Gabčíkove i v ostatných dedinách, aby som to videl na vlastné oči. Voda im vyvierala priamo v izbách. Hovorili, že ešte pred niekoľkými rokmi, keď sa pozerali na hrádzu, nevideli komíny parných lodí a teraz ich vidia vo výške. Tá hladina sa skutočne zdvihla. My sme vtedy zmerali, že za 50 rokov sa v oblasti Gabčíkova zdvihlo dunajské koryto o jeden a pol metra. A o toľko sa prakticky znížili ochranné hrádze,“ hovoril.

Na viacerých kritických miestach, kde pri zvýšenej hladine hrozilo preliatie rieky, síce postupne korunu hrádzí zvýšili, na jar 1965 však napokon nebola problémom ich výška, ale stav. Na južnom Slovensku od marca veľmi často a výdatne pršalo a tamojšie

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.