Historik o Trianone: Ak by víťazné mocnosti viac počúvali USA, mohlo to dopadnúť inak

Keď pred sto rokmi 4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, v novovzniknutom Československu to bola Óda na radosť. V susednom Maďarsku však znel žalospev, z pôvodného Uhorského kráľovstva, ktoré malo 282-tisíc štvorcových kilometrov, sa krajina scvrkla na 93-tisíc a prišla o 3 milióny maďarsky hovoriaceho obyvateľstva. „Ak sa dá nejaká dejinná udalosť v Maďarsku prirovnať k traume, ktorá otriasla významnou časťou spoločnosti, tak to bol Trianon,“ hovorí Mgr. LÁSZLÓ VÖRÖS, PhD. z Historického ústavu SAV. Zdá sa však, že ak by vtedy víťazné mocnosti viac počúvali hlasy USA, mohlo to v strednej Európe dopadnúť inak...

Trianonská mierová zmluva bola podpísaná 4. júna 1920, teda pred sto rokmi. Čo jej predchádzalo?

Predchádzal jej prvý svetový vojnový konflikt, z ktorého vyšla rakúsko-uhorská monarchia, ktorá bojovala na strane Nemeckého cisárstva, ako porazená. Trianonská mierová zmluva spolu so Saintgermainskou mierovou zmluvou (týkala sa Rakúska a bola podpísaná 10. septembra 1919, pozn. red.) patrili do systému Versaillských mierových zmlúv, ktorými bola formálne ukončená 1. svetová vojna.

O čom presne hovorila Trianonská mierová zmluva?

Bol to veľmi obsiahly dokument. Definoval reparácie, nové hranice, vznik nových štátov, sankcionoval medzištátne vzťahy a ďalšie podrobnosti. Na rokovaniach sa zúčastnili delegácie novovzniknutých štátov, čo boli Československo, Rumunsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa až v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu a tiež zástupcovia mocností Dohody – Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, USA a niekoľko ďalších víťazných mocností a dotknutých strán.

Rokovania sa začali v januári 1919, kým došlo k podpisu Trianonskej zmluvy, uplynul takmer rok a pol. Prečo vznikala tak dlho?

Dohodnúť podmienky mieru je niekedy komplikovanejšie a náročnejšie, ako by sa mohlo zdať. Vám to možno pripadá dlho, ale aj po druhej svetovej vojne boli mierové zmluvy podpísané s dvojročným odstupom. Treba tiež spomenúť, že Trianonská mierová zmluva bola jednou z posledných. Tie hraničné otázky sa riešili až na úroveň konkrétnych obcí či konkrétnych sporných úsekov a celá hraničná fáza trvala až do konca roka 1919, niektoré zásadné finálne rozhodnutia vznikli až začiatkom roka 1920.

Ako konkrétne prebiehalo dohodovanie hraníc?

Zástupcovia Maďarska na tieto rokovania vôbec neboli prizvaní, zástupcovia nástupníckych štátov boli prizývaní, aby predostreli svoje požiadavky a predstavy o hraniciach, reparáciách a podobne. Za Československo viedol delegáciu minister zahraničných vecí ČSR Edvard Beneš. Následne o požiadavkách a koncepciách rozhodovali komisie a v konečnom dôsledku najvyššia rada mierovej konferencie. Konečné rozhodnutia však prinášali zástupcovia štyroch mocností Dohody – Francúzska, Veľkej Británie, USA a Talianska.

Zaujalo ma, že ste povedali, že zástupcovia Maďarska vôbec neboli prizvaní. Bolo to teda „o nás bez nás“?

Celkom v poslednej fáze maďarskú delegáciu do Paríža pozvali, aby sa oboznámila s výsledkom rokovaní. K textu mierovej zmluvy sa mohli vyjadriť, mohli aj nesúhlasiť, ale fakticky nemohli nič zmeniť, len podmienky akceptovať. A to sa napokon aj stalo, keď zmluvu zástupcovia maďarskej vlády podpísali a parlament ju ratifikoval. Aj preto je v tých emotívnejších častiach maďarského diskurzu Trianon vnímaný nie ako mierová zmluva, ale ako mierový diktát. V konečnom dôsledku je však každá mierová zmluva z hľadiska porazenej strany diktátom, aj keď niektoré vznikajú na báze konsenzu. Porazení skrátka sú nútení prijať následky porážky, k čomu patrí aj diktovanie podmienok víťaznou stranou.

Americký prezident Woodrow Wilson ešte v roku 1918 predniesol pred Kongresom svojich 14 bodov, na ktorých sa mala vybudovať Európa po prvej svetovej vojne.
Zdroj: Wikimedia Commons

Existovali vraj aj verzie, v ktorých napríklad Veľká Británia a USA mienili ponechať Maďarsku viac územia, je to tak?

Medzi delegáciami novovzniknutých štátov aj medzi predstaviteľmi štyroch víťazných mocností boli veľmi odlišné predstavy. Francúzsko a Veľká Británia boli najväčšími koloniálnymi mocnosťami a z toho vychádzalo aj ich poňatie diplomacie. Princíp etnických hraníc považovali za druhoradý a prvoradé boli pre nich geopolitické súvislosti. Z britskej delegácie napríklad len premiér David Lloyd George bol empatickejšie naklonený voči Maďarsku,

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.